Kankún 2003
V. Ministerská konferencia WTO, Kankún, Mexiko, 2003
V dňoch 10. až 14. septembra 2003 sa v Kankúne, v Mexiku, uskutočnilo zasadnutie V. Ministerskej konferencie WTO (ďalej len V. MK), na ktorom sa zúčastnili delegácie 148 členských krajín Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organization - ďalej len WTO). Na konferencii sa ako pozorovatelia zúčastnili aj zástupcovia ďalších 28 krajín, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v prístupovom procese do WTO (napr. Ruská federácia, Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan, Vietnam), zástupcovia viacerých medzinárodných organizácií (napr. Svetová banka, MMF, UNCTAD, OECD, WIPO, ILO, UNEP, WHO, EZVO) a zástupcovia viacerých mimovládnych organizácií.
Cieľom V. MK bolo zhodnotenie doterajšieho priebehu nového kola mnohostranných obchodných rokovaní a plnenie mandátu prijatého na IV. MK pod názvom „Rozvojová agenda z Dohy“ (DDA), dosiahnutie všeobecne akceptovateľných riešení v tých negociačných oblastiach, ktoré nebolo možné vyriešiť na nižšej úrovni diplomacie alebo exekutívy a prijatie rozhodnutí potrebných pre úspešné ukončenie mnohostranných obchodných rokovaní v dohodnutom termíne, t.j. do konca roka 2004.
Podkladom pre rokovania členských krajín na V. MK bol návrh ministerskej deklarácie, ktorý pripravil predseda Generálnej rady v spolupráci s generálnym riaditeľom WTO na základe zhodnotenia priebehu prípravného procesu v Ženeve. Napriek rozsiahlym a intenzívnym rokovaniam v rámci celého prípravného procesu sa vzhľadom na zásadne rozdielne stanoviská jednotlivých členských krajín WTO nepodarilo dospieť ku konsenzu k návrhu deklarácie. Predseda Generálnej rady WTO a generálny riaditeľ WTO preto predložili uvedený návrh deklarácie na rokovaní MK na vlastnú zodpovednosť a bez konsenzu členských krajín WTO.
Inauguračným plenárnym zasadnutím oficiálne otvoril konferenciu prezident Mexika p. Vicente Fox a oficiálne vystúpenia predniesli pp. Supachai Panitchpakdi, generálny riaditeľ WTO, Rubens Ricupero, generálny tajomník UNCTAD v zastúpení Kofiho Annana, generálneho tajomníka OSN, Carloz Perez del Castillo, predseda Generálnej rady WTO a Luis Ernesto Derbez, minister zahraničných vecí Mexika, ktorý zároveň predsedal V. MK.
Zasadanie V. MK prebiehalo tak, že sa súčasne konalo plenárne zasadnutie a rokovania v rámci špeciálnych pracovných zasadnutí ministrov a expertných konzultácií k jednotlivým negociačným problematikám a k textu Ministerskej deklarácie.
Počas plenárnych zasadaní vedúci delegácií jednotlivých členských krajín WTO ako aj zástupcovia viacerých krajín so štatútom pozorovateľa predniesli oficiálne vystúpenia, v ktorých prezentovali svoje doterajšie skúsenosti, prínosy ale aj problémy spojené s liberalizáciou obchodu, vyjadrovali svoje pozície a návrhy k prebiehajúcim mnohostranným negociáciám podľa DDA. Texty všetkých vystúpení boli cirkulované vo forme oficiálnych dokumentov WTO a sú prístupné na internetovej stránke WTO (www.wto.org).
V rámci plenárneho zasadnutia predniesol vystúpenie i vedúci delegácie SR, v ktorom prezentoval podporu SR k posilneniu systému WTO, multilaterálnych pravidiel obchodu a ďalšej liberalizácii obchodu. V súlade so zásadami postupu delegácie SR na V. MK, schválenými vládou SR, prezentoval požiadavky a pozície SR týkajúce sa obsahu a modalít budúceho pracovného programu WTO, ktoré mali byť zakotvené v záverečnej deklarácii V. MK.
Je možné uviesť, že už prvé vystúpenia krajín potvrdili, že stále existuje rozdielnosť v pozíciách k jednotlivým problematikám z DDA. A tak v tomto kontexte návrh ministerskej deklarácie predložený GR WTO a predsedom GR WTO nemal nádej na úspech. V tejto situácii sa rozhodol predsedajúci minister zahraničných vecí Mexika so skupinou významných ministrov vypracovať vlastný návrh ministerskej deklarácie. Podľa jeho názoru tento návrh vo väčšej miere reflektoval stanoviská jednotlivých členov WTO. Z pohľadu EÚ a SR bol však tento návrh neprijateľný najmä v oblasti poľnohospodárstva. Plenárne rokovanie k tomuto novému návrhu taktiež ukázalo, že rozdielnosť názorov je značná a že ani tento návrh nevystihuje problematiku tak, aby bolo možné dosiahnuť konsenzus.
Rokovania v rámci špeciálnych zasadnutí ministrov k mandátu z DDA a ku konkrétnej podobe ďalšieho postupu rokovaní prebiehali k nasledovným okruhom - poľnohospodárstvo, prístup na trh za oblasť nepoľnohospodárskych výrobkov, implementácia, Singapúrske problematiky, rozvojové problematiky – ich cieľom bolo nájsť kompromisný návrh akceptovateľný všetkými členskými krajinami WTO. Rokovania boli vedené ministrami, ktorých navrhol predseda V. MK.
Napriek enormnej snahe nájsť kompromisné riešenie pri množstve rozdielnych pozícií členských krajín WTO sa zasadnutie V. MK skončilo neúspešne. Vo všeobecnosti je neúspech konferencie výsledkom súhry viacerých negatívnych faktorov, najmä však substantívnych dôvodov. Tieto dôvody vyplývali z nemožnosti preklenúť rozdiely v názoroch členských krajín na tieto najdôležitejšie problematiky:
- problematika bavlny - s touto iniciatívou prišli štyri najmenej rozvinuté členské krajiny WTO (Mali, Burkina Faso, Čad a Benin) tesne pred V. MK. Iniciatíva bola zameraná na odstránenie všetkých colných sadzieb, domácich podpôr a exportných dotácií na bavlnu, ktorá je jednou z najvýznamnejších komodít pre uvedené krajiny. Takáto ambiciózna požiadavka by však znamenala určitý precedens aj pre iné komodity. Kvôli krátkosti času na posúdenie, izolovanosti problému od celkovej otázky poľnohospodárstva a najmä kvôli zameraniu tejto požiadavky hlavne voči USA sa táto iniciatíva stala kontraproduktívnou témou. Nedosiahnutie konsenzu pri jej riešení malo významný vplyv na radikalizáciu postojov najmenej rozvinutých afrických krajín a malo negatívny dopad na ochotu dosiahnuť konsenzus v ostatných oblastiach DDA.
- oblasť poľnohospodárstva – napriek významnému pokroku v rokovaniach o tejto oblasti sa nepodarilo dospieť k prijatiu modalít pre ďalšiu liberalizáciu poľnohospodárstva, čím nebol splnený termín stanovený deklaráciou z Dohy. EÚ spoločne s USA pripravili krátko pred V. MK spoločný návrh na modality v poľnohospodárstve, ktorý predstavoval základňu pre pokračovanie reforiem a zredukovanie všetkých foriem subvencií narúšajúcich obchod, s ktorým sa stotožňovala aj SR. Tento návrh však nebol prijatý väčšinou členských krajín WTO, pre ktoré bol málo ambiciózny. Nesúhlasila s ním najmä skupina krajín, ktoré sa zoskupili okolo Brazílie pod názvom G-21. Táto skupina predložila protinávrh, ktorý bol však vo svojich požiadavkách až príliš radikálny. Ku kľúčovej diskusii o poľnohospodárstve nakoniec nedošlo, nakoľko rokovania sa zablokovali na otázke Singapúrskych problematík. Zmeškala sa tak významná možnosť pre posun negociačného procesu o liberalizácii obchodu s agroproduktami.
- oblasť Singapúrskych problematík (problematika uľahčovania obchodu, vzťahu medzi obchodom a investíciami, medzi obchodom a hospodárskou súťažou a transparentnosti vo vládnom obstarávaní) – hlavným problémom bol zásadný odpor rozvojových krajín k začatiu negociácií vo všetkých štyroch oblastiach (záväzok z Dohy). Toto odmietnutie vyplýva z viacerých dôvodov ako napr. nedostatku kapacít, straty národnej suverenity, resp. neochoty prijať multilaterálne záväzky v týchto oblastiach. Na druhej strane EÚ presadzovala začatie negociácií vo všetkých štyroch oblastiach Singapúrskych problematík v rámci jedného balíčka. Túto snahu presadzovala i SR. S cieľom dosiahnuť kompromisné riešenie v tejto oblasti bola EÚ pripravená začať rokovania len v oblastiach uľahčovania obchodu a transparentnosti vo vládnom obstarávaní. Napriek tomu však africké krajiny, vrátane niektorých najmenej rozvinutých krajín, neboli ochotné ustúpiť a odsúhlasiť začiatok rokovaní ani len na uvedené dve problematiky. Nebolo teda možné dosiahnuť konsenzus a naplniť tak mandát DDA.
- oblasť prístupu na trh za nepoľnohospodárske výrobky – na základe rokovaní bol predložený návrh modalít, ktorý sa snažil pripraviť parametre pre budúce negociácie o clách a ktorý sa snažil zohľadniť relatívne vysoké ambície EÚ, USA a Kanady na jednej strane a na druhej strane nízke ambície Brazílie a Indie. Rozdiely však pretrvávali najmä v otázke použitej formuly na znižovanie ciel a dobrovoľného, resp. povinného zapojenia sa do sektorových iniciatív. Úspech rokovaní o modalitách pre nepoľnohospodárske výrobky však bol bezprostredne závislý od úspechu rokovaní v oblasti poľnohospodárstva.
V uvedených oblastiach sa prejavili najmarkantnejšie rozdiely v pozíciách jednotlivých krajín, pričom tieto oblasti sú súčasne označované za kľúčové aspekty konferencie. Výsledkom V. MK bolo prijatie veľmi stručného vyhlásenia ministrov, v ktorom sa konštatuje záujem pokračovať v negociáciách v rámci nového kola.
Prebiehajúce mnohostranné obchodné rokovania na pôde WTO výrazným spôsobom vplývajú aj na prístupový proces kandidátskych krajín do EÚ, pretože sa predpokladá ich ukončenie až po vstupe týchto krajín do EÚ a ich celkový výsledok bude mať teda zásadný dopad na spoločnú obchodnú politiku EÚ 25. Delegácia SR pri presadzovaní svojich obchodno-politických záujmov na V. MK zohľadňovala pokročilé štádium integračného procesu do EÚ, ako aj výhradnú kompetenciu EK pre spoločnú obchodnú politiku EÚ a pre vedenie multilaterálnych obchodných rokovaní. Berúc do úvahy tieto skutočnosti presadzovala delegácia SR naše špecifické problémy a stanoviská.
V priebehu rokovania V. MK EK priebežne uskutočňovala rokovania Výboru 133 na úrovni titulárov. Tento výbor pripravoval negociačné pozície EÚ pre rokovania, ktoré viedli negociátori EK. Delegácia Slovenskej republiky sa týchto rokovaní zúčastňovala a prezentovala požiadavky SR. Rovnako sa zúčastnila i rokovaní Rady, ktorá bola zvolaná v priebehu konferencie trikrát. Týmto spôsobom bola delegácia SR plne informovaná o všetkých rokovaniach prebiehajúcich počas konferencie na bilaterálnej i multilaterálnej úrovni.
Neúspech ministerskej konferencie vyvolal značné ohlasy vo svete a odbornej verejnosti. Hodnotia sa jednak dôvody neúspechu, ale uvažuje sa aj ako ďalej na pôde WTO a ako zorganizovať rokovania, aby sa práca stala efektívnejšou a aby hľadanie konsenzu malo aj konkrétne výsledky. Neúspech konferencie analyzuje veľmi detailne aj EK a Slovensko sa na týchto hodnoteniach podieľa. V druhej polovici novembra sa pripravuje rokovanie na úrovni výboru 133, kde budú prerokované analýzy spracované EK a asociovanými krajinami, ako aj návrh postupu tak, aby sa jednoznačne podporil multilaterálny obchodný systém a pokračvalo sa v negociáciách podľa DDA.
Záver
Priebeh a výsledok V. MK ukázali, že napriek vynaloženému úsiliu sa nepodarilo preklenúť rozdiely v zásadných pozíciách členských krajín WTO, a to najmä v kľúčových problematikách poľnohospodárstva, bavlny, prístupu na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami a v Singapúrskych problematikách (uľahčovanie obchodu, transparentnosť vo vládnom obstarávaní, vzťah medzi obchodom a hospodárskou súťažou a medzi obchodom a investíciami).
Neúspech ministerskej konferencie a prijatie stručného vyhlásenia ministrov v praxi znamená, že sa nepodarilo naplniť ani priebežné mandáty DDA, a preto sa dodržanie pôvodného termínu pre ukončenie rokovaní do 1. januára 2005 javí ako nepravdepodobné. Viaceré členské krajiny indikovali, že sa zamerajú na podrobnú analýzu priebehu a výsledkov V. MK a posúdenie svojich pozícií vo svetle flexibility prejavenej ostatnými členskými krajinami a možností ďalšieho postupu v rámci rokovaní. Je preto možné očakávať snahu o nepokračovanie v kontraproduktívnom opakovaní známych pozícií jednotlivých členských krajín WTO a o hľadanie možných oblastí pre dosiahnutie konsenzu, na ktorých by bolo možné začať budovať riešenie realizácie mandátov DDA akceptovateľné pre všetky členské krajiny WTO. To si však vyžiada flexibilitu a ústupky od radikálnych pozícií všetkých členských krajín WTO.
Vzhľadom na spôsob vedenia rokovaní vo WTO je možné očakávať aj otázky prehodnotenia fungovania celého systému riadenia WTO.
Delegácia SR počas V. MK v Kankúne postupovala v zmysle uznesenia vlády SR č. 791 zo dňa 21. augusta 2003 o zásadách postupu delegácie SR na V. MK, pričom aktívne spolupracovala s EÚ prostredníctvom zasadnutí Výboru 133 a Rady ministrov.
V súčasnej dobe sa v EÚ a v kandidátskych krajinách analyzuje situácia, ktorá vznikla v dôsledku neúspechu konferencie WTO. Výstupom analýzy by malo byť posúdenie stratégie ďalšieho postupu v rokovaniach na pôde WTO. Slovenská republika aj naďalej podporuje posilňovanie multilaterálneho obchodného systému, ktorého garantom je WTO. Z toho dôvodu má SR záujem na oživení a pokračovaní rokovaní v rámci nového kola mnohostranných obchodných rokovaní a takúto pozíciu bude prezentovať aj pri rokovaniach s EÚ a tretími krajinami.
Ďalšie informácie sú k dispozícii na stránke:
http://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/min03_e/min03_e.htm
