Aktuálne rokovania o liberalizácii obchodu s nepoľnohospodárskymi výrobkami
Odstraňovanie prekážok v obchode s tovarmi bolo hlavnou náplňou Všeobecnej dohody o clách a obchode GATTu – the General Agreement on Tariffs and Trade, predchodcu dnešnej Svetovej obchodnej organizácie WTO – the World Trade Organization. Prvých sedem kôl rokovaní v rámci GATTu prebehlo v období od polovice štyridsiatych do konca sedemdesiatych rokov minulého storočia. Uvedené rokovania sa sústredili predovšetkým na znižovanie colných sadzieb, výsledkom čoho bolo zníženie priemerných ciel vo vyspelých krajinách z úrovne cca 40% na úroveň približne 10%. Tieto rokovania však priniesli len minimálny pokrok v odstraňovaní ďalších prekážok v obchode, akými sú množstevné obmedzenia a iné netarifné prekážky.
Posledné kolo mnohostranných obchodných rokovaní tzv. Uruguajské kolo prinieslo najväčšie zlepšenie v prístupe na trh pre tovary v oboch sektoroch – v poľnohospodárskom i v nepoľnohospodárskom sektore. Nepoľnohospodárske výrobky zahrňujú okrem priemyselných výrobkov aj rybie a lesnícke výrobky. Výsledkom tohto kola bolo zníženie ciel u nepoľnohospodárskych výrobkov u vyspelých krajín o ďalších 40%, zatiaľ čo u rozvojových krajín a krajín s prechodnou ekonomikou došlo k zníženiu ciel v priemere o 25-30%. Zníženie ciel sa uskutočnilo, s niekoľkými menšími výnimkami, v piatich rovnakých ročných čiastkach a bolo ukončené k 1. januáru 1999. Výsledkom tohto procesu bolo, že vážená priemerná úroveň priemyselných ciel sa znížila u rozvojových krajín o 3% (z 15,3% na 12,3%), u krajín s prechodnou ekonomikou sa znížila o 2,6% (z 8,6% na 6%) a u rozvinutých ekonomík o 3,5% (z 6,3% na 3,8%).
Zníženie ciel nebol jediný významný výsledok Uruguajského kola pri priemyselných výrobkoch. Ďalším výsledkom bolo tiež, že výrazne stúpol počet položiek s viazanou výškou cla. V rozvojových krajinách stúpla viazanosť ciel z úrovne 22% na 73%, v krajinách s prechodnou ekonomikou stúpla viazanosť zo 73% na 98% a vo vyspelých krajinách zo 78% na 99%. Dohodlo sa tiež odstránenie všetkých množstevných obmedzení u priemyselných výrobkov a bola dohodnutá dohoda o textile a odevoch ATC – the Agreement on Textile and Clothing, ktorej cieľom bolo postupne odstrániť množstevné obmedzenia u týchto výrobkoch.
Po Uruguajskom kole prebehli dve významné sektorové iniciatívy, ktorých cieľom bolo odstránenie ciel u skupiny priemyselných výrobkov. Jednalo sa o určité výrobky informačných technológií (ITA – Information Technology Agreement) a o niektoré výrobky farmaceutického priemyslu (Pharmaceutical Agreement).
Napriek všetkým týmto dosiahnutým úspechom v oblasti medzinárodného obchodu s nepoľnohospodárskymi výrobkami existujú stále prekážky či už vo forme vysokých ciel a colných špičiek v mnohých krajinách u viacerých výrobkoch, nízkej viazanosti ciel alebo viazanosti ciel na relatívne vysokej úrovni a colných eskalácií. Ministri obchodu členských krajín WTO to na ministerskej konferencii v Dohe v novembri 2001 uznali a zaradili oblasť prístupu na trh pre nepoľnohospodárske výrobky NAMA do agendy nového kola mnohostranných obchodných rokovaní.
Článok 16 Ministerskej deklarácie z Dohy stanovuje mandát pre rokovania týkajúce sa prístupu na trh pre nepoľnohospodárske výrobky NAMA, ktorým cieľom je zníženie alebo odstránenie ciel, vrátane zníženia alebo odstránenia colných špičiek, vysokých ciel a colných eskalácií, rovnako ako netarifných prekážok, pričom špeciálne potreby a záujmy rozvojových krajín budú plne zohľadnené pri rokovaniach. Znamená to, že plná reciprocita sa neočakáva od týchto členov WTO pri znižovaní ciel. Výrobkové pokrytie pri rokovaniach má byť úplné bez výnimiek. Mandát pre rokovania NAMA je tiež obsiahnutý v článku 50 deklarácie z Dohy, ktorý určuje, že rokovania vezmú plne do úvahy princípy špeciálneho a rozdielneho zaobchádzania pre rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny. Článok 31(iii) deklarácie z Dohy predpokladá zníženie alebo odstránenie ciel a netarifných prekážok u environmentálnych výrobkoch.
Na prvom zasadnutí Výboru pre obchodné rokovania počiatkom roku 2002 vo WTO v Ženeve bol zriadená Negociačná skupina pre prístup na trh, ktorá zahájila rokovania o ďalšej liberalizácii obchodu s nepoľnohospodárskymi výrobkami.
Rokovania Negociačnej skupiny pre prístup na trh NAMA sa sústreďujú predovšetkým na liberalizačnú formulu pre výpočet znižovania ciel pre priemyselné výrobky a na otázky flexibility a zvláštneho a rozdielneho zaobchádzania pre rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny. Ďalšími modalitami sú otázka neviazaných colných sadzieb, konverzia špecifických ciel na ad valorem ekvivalenty (AVEs), viaceré sektorové iniciatívy a mnohostranná previerka netarifných prekážok v obchode.
Najdôležitejším prvkom rokovaní NAMA je otázka vzorca pre výpočet znižovania ciel u nepoľnohospodárskych výrobkov. V priebehu rokovaní bolo predložených celkom päť návrhov liberalizačných formúl, medzi ktorými prevláda tzv. švajčiarsky vzorec v rôznych modifikáciách. Európska komisia navrhuje nelineárny typ vzorca s jedným koeficientom pre všetkých členov WTO, pričom podmienky pre rozvojové krajiny by boli flexibilnejšie. USA predložili návrh švajčiarskeho vzorca s dvoma koeficientmi, jeden pre vyspelé krajiny a jeden pre rozvojové krajiny. Brazília, India a Argentína predložili návrh tzv. Girardovho vzorca (typ nelineárneho vzorca), znižujúceho colné sadzby na základe priemeru colných sadzieb. Väčšina členských krajín WTO súhlasí so švajčiarskym vzorcom a flexibilitou pre RK. Otázkou zostáva, či to bude vzorec s jedným alebo s dvoma koeficientmi.
V priebehu rokovaní sa zatiaľ nedarí dosiahnuť zosúladenie názorov členských krajín WTO na konkrétny model formuly. Je nevyhnutné, aby sa členské krajiny WTO dohodli na druhu použitého vzorca na znižovanie ciel tak, aby všetky členské krajiny mohli prispieť k zlepšeniu prístupu na trh berúc do úvahy princíp výhodnejšieho zaobchádzania pre rozvojové krajiny.
V rámci rokovaní Negociačnej skupiny NAMA sa prerokovávajú nasledujúce ďalšie problematiky:Mnohostranná previerka netarifných prekážok v obchode (NTB). Na základe notifikácií NTB zo strany členov WTO vypracoval Sekretariát WTO súhrnný dokument všetkých notifikovaných NTB. V ďalšom priebehu rokovaní bude uskutočnená previerka tých notifikácií, kde príslušné krajiny ešte definitívne nevyjasnili svoje pozície. Je nutné tiež vyjasniť si ďalší postup u NTBs, tzn. aký ďalší postup navrhnú členské krajiny v tejto záležitosti.
Erózia colných preferencií, ktorá spočíva v tom, že znižovaním colných sadzieb sa pre rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny znižuje využiteľnosť Všeobecného systému colných preferencií (možnosť bezcolného dovozu, resp. dovozu za nižšie colné sadzby z rozvojových a najmenej rozvinutých krajín do vyspelých krajín). Táto problematika je jednou z priorít rozvojových a najmenej rozvinutých najmä afrických krajín, ktoré považujú vyriešenie erózie colných preferencií za jeden z najdôležitejších prvkov rokovaní NAMA. Väčšina členských krajín sa prikláňa k názoru, že tento problém musí byť vyriešený v rámci tohto kola.
Eliminácia nízkych colných sadzieb. Návrh Kanady a Nórska, ktorého hlavným cieľom je znížiť administratívu a náklady, ktoré súvisia s uplatňovaním nízkych colných sadzieb a ktoré nemajú významný ekonomický prínos. Takmer ani jedna členská krajina WTO však nesúhlasila s názorom Kanady a Nórska. Podľa týchto krajín aj nízke colné sadzby majú svoje opodstatnenie a nevytvárajú problémy na hraniciach, pokiaľ je colné odbavovanie vykonávané prostredníctvom počítačov. Niektoré RK navrhli, aby nízke colné sadzby boli eliminované len vyspelými krajinami a ostatným krajinám bola ponechaná možnosť dobrovoľného rozhodnutia.
Konverzia špecifických ciel na ad valorem ekvivalenty (AVEs). K otázke AVEs bolo dohodnuté, že sa počká na výsledok týchto rokovaní v poľnohospodárstve AGRI a až potom sa daná problematika prerokuje vo výbore NAMA. Špecifické clá u nepoľnohospodárskych výrobkov predstavujú podiel len 4% z celkového počtu výrobkov NAMA.
Sektorové iniciatívy. Iniciatíva sektorovej eliminácie ciel je podporovaná najmä USA, Kanadou a Hongkongom. Doteraz bolo uzavretých viacero sektorových iniciatív (farmaceutické výrobky, civilné lietadlá, chemické výrobky, oceľ, pivo), pričom USA presadzujú povinnú účasť na týchto iniciatívach. Väčšina rozvojových krajín preferuje zásadu dobrovoľnosti a domnieva sa, že prioritou NAMA je dohodnúť sa na formule a sektory sú len doplňujúcou časťou rokovaní NAMA.
Rokovania v NAMA potvrdzujú, že viaceré predovšetkým rozvojové krajiny viažu pokrok v oblasti nepoľnohospodárskych výrobkov na dosiahnutie dohody v oblasti poľnohospodárstva.
