Aktuálne rokovania o liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami
Jednou z najzložitejších a zároveň najproblémovejších oblastí tak v rámci Európskej únie (EÚ) ako aj v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je oblasť poľnohospodárstva. Základom pre dlhoročné rokovania je Záverečný akt Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní GATT, Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie, Dohoda WTO o poľnohospodárstve, deklarácia ministrov zo IV. Ministerskej konferencie WTO v Dohe z roku 2001 pod názvom Rozvojová agenda z Dohy (DDA) a rozhodnutie Generálnej rady WTO z júla 2004. DDA a rozhodnutie Generálnej rady WTO z júla 2004 zakotvili rámce ďalšej liberalizácie svetového obchodu, vrátane obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami (AGRI).
Slovenská republika ako členská krajina EÚ postupuje v rámci negociácií na pôde WTO v súlade s pravidlami spoločnej obchodnej politiky EÚ a podľa článku 207 Zmluvy o EÚ (tzv. Lisabonská zmluva) je na rokovaniach o AGRI vo WTO zastupovaná Európskou komisiou (EK).
V rámci DDA na základe Rámcového dohovoru z júla 2004 sú rokovania o poľnohospodárstve vedené v rámci tzv. troch pilierov: domáce podpory, prístup na trh a vývozná súťaž.
1. Domáce podpory
Zatiaľ čo v oblasti priemyslu sú domáce podpory zakázané, v poľnohospodárstve sú vzhľadom na špecifický charakter v určitých prípadoch prípustné. Dohoda o poľnohospodárstve rozdelila domáce podpory na tri skupiny z hľadiska ich škodlivého vplyvu na obchod.
Prvú tzv. zelenú skupinu podpôr (Green Box) tvoria podpory nedeformujúce medzinárodný obchod vôbec, alebo len minimálne. Tieto typy podpôr boli vyňaté zo záväzkov znižovania, ich výška nie je žiadnym spôsobom limitovaná. Patrí sem napríklad vládna pomoc pre skladovanie výrobkov, ktoré sú súčasťou programu potravinového zabezpečenia, výdaje na domácu potravinovú pomoc obyvateľom v núdzi, poistenie príjmov, pomoc pri katastrofách, investičné podpory, environmentálne programy a programy regionálnej pomoci, vládne výdavky na výskum, kompenzácie následkov prírodných katastrof a priame platby na podporu príjmov.
Ďalšou skupinou vyňatou z akýchkoľvek obmedzení je tzv. modrá skupina podpôr (Blue Box). Do tejto skupiny patria podpory, ktoré síce podporujú výrobu, ale súčasne obsahujú mechanizmy zabraňujúce jej nárastu. Patria sem priame platby založené na pevne stanovenej ploche a produkcii, platby na zvieratá vyplácané na pevne stanovený počet kusov a platby vyplácané na menej ako 85 % zo základnej produkčnej úrovne výroby.
Všetky ostatné podpory poľnohospodárom, ktoré nepatria do vyššie uvedených, sú predmetom záväzku znižovania. Aj v rámci týchto znižovaní je však udelená výnimka pravidlom "de minimis", ktoré znamená, že krajiny nemusia znížiť svoju podporu pre konkrétny produkt, pokiaľ táto hodnota nepresahuje 5% celkovej hodnoty výroby tohto produktu. Zároveň nemusia znížiť podporu, ktorá je menšia ako 5 % hodnoty celkovej poľnohospodárskej produkcie
Tretiu základnú skupinu tvorí žltá skupina podpôr (Amber Box). Miera podpory poskytovaná týmito opatreniami sa označuje aj pod pojmom "súhrnná miera podpory". Jej indikátorom sa stal AMS (Aggregate Measure of Support), ktorý je zostavovaný WTO. Jeho cieľom je kvantifikovať, do akej miery krajina podporuje svoje poľnohospodárstvo prostredníctvom nástrojov spadajúcich do tohto boxu. Do tejto skupiny patria podpory najviac deformujúce obchod (stimulujúce výrobu bez ohľadu na vývoj cien) a podliehajú záväzkom znižovania. EÚ sa na základe tejto dohody zaviazala znížiť podpory patriace do tejto kategórie o 20 % do roku 2000.
V rámci DDA by sa nemalo meniť základné poňatie podpôr zelenej skupiny, čo je pre EÚ mimoriadne dôležité. Do tejto skupiny patria platby oddelené od výroby, realizované v EÚ ako jednotná platba, ktoré tvoria jadro Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP EÚ v oblasti domácích podpor.
U podpôr modrej skupiny sa po novom predpokladalo ich obmedzenie na určité percento celkovej poľnohospodárskej výroby a sprísnenie pravidel pre ich poskytovanie, aby sa zabránilo zaradeniu niektorých zvlášť škodlivých podpôr (proticyklické podpory USA) v nezmenenej podobe do této skupiny. Požadované bolo podstatné zníženie podpôr žltej skupiny odstupňované podľa rozsahu ich používania členskou krajinou. Zatiaľ čo v Uruguayskom kole bol záväzok na zníženie AMS súhrnný, neskôr sa zvažovalo rozdelenie záväzku na jednotlivé skupiny výrobkov.
Pretože se ukázalo, že podpory De minimis nie sú zanedbatelné, ale významné, predpokladalo sa i podstatné zníženie ich hranice. Záväzok k jednotlivým druhom podpôr v DDA mal byť doplnený záväzkom pre súčet žltých, modrých a "de minimis" podpôr (tzv. Overall trade distorting domestic support — OTDS) s výrazným snížením (o 20 %) už od začiatku vykonávacieho obdobia.
Keďže sa nepodarilo v otázke domácich podpôr výraznejšie pokročiť, otázka obmedzenia domácich podpôr je považovaná za hlavnú otázku negociácií v oblasti poľnohospodárstva aj v súčasnej fáze. Dôvodom je ich stále veľmi silný vplyv na obchod i fakt, že obmedzenie je možné prakticky dosiahnuť len multilaterálne. Znovu sa objavovali rôzne úvahy, ako to dosiahnuť, návrhy však nikdy nemali jasnú formu konkretizácie z dôvodu silného odporu niektorých členov. V prvej fáze bude potrebné dosiahnuť vyšší stupeň transparentnosti, pretože mnohí členovia WTO, vrátane významných, fakticky dostatočne nenotifikujú existující stav.
Špecifickou otázkou domácich podpôr sa stalo v posledných rokoch tzv. verejné skladovanie za účelom potravinového zabezpečenia (Public Stockholding for Food Security Purposes), ktoré presadzujú niektoré členské rozvojové krajiny (G-33), hlavne India, ktorá svojím spôsobom riešenia často podmieňovala i všetky ostatné negociačné otázky. Na IX. Ministerskej konferenci WTO (MK9) na Bali v r. 2013 sa dosiahla dohoda, že do MK11 sa dohodne definitívne riešenie tejto problematiky. Záväzok bol následne potvrdený a podporený Generálnou radou WTO v r. 2014 i na MK10 v Nairobi. Ani na MK11 v Buenos Aires sa však nepodarilo dosiahnuť pokrok v riešení. Problémom sú hlavne kategorizácia, transparentnosť a spôsob, ako dosiahnuť dohodu, ktorú by nebolo možné zneužiť na narušenie obchodu.
Dosahnutie cieľov DDA alebo aspoň určitého pokroku v oblasti domácich podpôr (podstatného zníženia a zblíženia celkovej úrovne domácich podpôr narušajúcich obchod) by nemalo EÚ ani SR spôsobiť väčšie problémy vzhľadom k reforme SPP EÚ. Hlavným nebezpečenstvom je kategorizácia jednotlivých foriem podpôr, kde sa EÚ usiluje o zachovanie uznania podpôr uplatňovaných po reforme SPP spadajúcích do skupiny Green Box. EÚ tiež v súvislosti s prípravou MK11 spolu s Brazíliou a dalšími členmi predložila konkrétny návrh riešenia, ktorý predpokladal i riešenie otázky potravinového zabezpečenia, ten sa však stretol s odporom mnohých členov.
2. Prístup na trh
Tento pilier je najzložitejším článkom rokovaní v oblasti AGRI, pokiaľ ide o vecnú, technickú ako aj negociačnú stránku. Týka sa opatrení ovplyvňujúcich možnosť prístupu na trh členských krajín pri pohybe cez hranice, tj. hlavne ciel a tzv. netarifných prekážok vrátane pôvodne existujúcich priamych kvantitatívných reštrikcií. Zahŕňa najmä oblasť colných sadzieb, zjednodušenia (simplifikácie) colných sadzieb, colných kvót, zvláštne ochranné opatrenie (SSG), citlivé výrobky, špeciálne produkty (pre rozvojové krajiny), tropické produkty a zvláštne a odlišné zaobchádzanie vo vzťahu k rozvojovým krajinám (RK).
V rámci Uruguayského kola (UK) bola základným krokom tzv. tarifikácia, tj. transformácia rôznych netarifných obchodných prekážok na clá. Všetky clá poľnohospodárskych výrobkov boli viazané a podrobené znižovaniu. Priemerné (nevážené) znižovanie bolo stanovené u rozvinutých krajín na 36 %, pričom bolo stanovené i minimálne zníženie (15 % u rozvinutých krajín). Obava o zachovanie obchodných tokov u výrobkov, kde sa uskutočnila tarifikácia, viedla k povinnosti otvoriť si pre tieto výrobky zmluvné colné kvóty s nízkym clom v rozsahu skutočného dovozu (bežný prístup, Current Access), najmenej však v rozsahu 5 % domácej spotreby (minimálny prístup, Minimum Access) Tiež bol dohodnutý operatívny nástroj k zvládnutiu prípadného prudkého nárastu dovozu — zvláštne ochranné opatrenie (Special Safeguard — SSG), buď pre prípad silného nárastu dovozu alebo poklesu dovoznej ceny.
Negociácie v rámci DDA predpokladali ďalšie podstatné zlepšenie prístupu na trh. Postupne sa dosiahla zhodaže znižovanie ciel sa uskutoční pásmovým vzorcom: viazané cla sa roztriedia podľa percentnej výšky do pásiem (pozn.: v poľnohospodárstve často používané špecifické a iné nevalorické clá mali byť pre účely zatriedenia prepočítané na ich ad valorem ekvivalenty — AVEs). Jednotlivým (štyrom) pásmam malo byť následne priradené percentuálne zníženia cla, pričom sadzby zaradené do pásiem s vyššou hodnotou mali byť znížené viac. Toto predpokladal návrh modalít vypracovaný v roku 2008.
Návrhy na stanovenie miery príslušného zníženia ciel boli určitým priemerom pôvodných návrhov a boli vyjadrené intervalom, v rámci ktorého by malo byť definitívne zníženie. Mala byť tiež stanovená najvyššia prípustná hodnota cla (Capping). Záväzky sa týkali viazaných ciel (u vyspelých krajín je rozdiel medzi viazanými a používanými clami väčšinou malý, u rozvojových krajín je však bežné, že viazaná clá sú aj niekoľkonásobne vyššie ako používané, čo mohlo znamenať, že by k zníženiu ciel prakticky nedošlo).
S cieľom rešpektovania zvláštnych záujmov dovozcov bola vytvorená kategória citlivých výrobkov (Sensitive Products), pri ktorých malo byť zníženie nižšie. Ich výber si mal urobiť člen WTO na základe vlastných potrieb. O možnom rozsahu (max. 4% všetkých položiek?) sa viedli spory. Problémom boli najmä otázka kategorizácie a zahrnutia spracovaných výrobkov. Nižšie zníženie ciel malo byť vyvážené navýšením zmluvnej colnej kvóty vrátane sprísnenia pravidiel pre ich správu, aby ich bolo možné plne využívať.
Rozvojové krajiny navyše mali mať v rámci DDA možnosť zvoliť určitý počet špecifických výrobkov (Special Products) s ešte citlivejším zaobchádzaním a k dispozícii mali mať tiež osobitný ochranný mechanizmus (Special Safeguard Mechanism - SSM), jednoduchší a účinnejší ako SSG. Predmetom zvláštneho zaobchádzania pre rozvojové krajiny mali byť aj tzv. Tropické výrobky, ktorých zoznam však doteraz nebol definitívne dohodnutý. V rámci prístupu na trh sa prerokovávali aj otázky zjednodušenia cieľ, navyšovanie ciel s postupujúcim spracovaním suroviny (Tariff Escalation) a diskriminačné zásahy do vývozu (Differential Export Taxes). Citlivou otázkou bola aj strata výhod z colných preferencií (erózie preferencií - Preferencie Erosion) pre rozvojové krajiny.
V ďalších rokovaniach o prístupe na trh v oblasti poľnohospodárstva sa však nedosiahol výrazný úspech (s výnimkou určitého posunu v otázke riadenia colných kvót) a v súčasnej fáze (po roku 2008) prestali byť pre rad členov prioritou. Hlavným dôvodom je rýchly rast bilaterálnych a regionálnych dohôd o voľnom obchode, kde sú tieto otázky riešené oveľa efektívnejšie. To plne platí aj pre EÚ a SR, ktoré si mieni nechať priestor práve pre regionálne vyjednávanie. Okrem toho EÚ prakticky úplne otvorila svoj trh dovozu tovaru z najmenej rozvinutých krajín v rámci plnenia záväzku z ministerskej konferencie WTO v Hongkongu o bezcolnom a bezkvótovom prístupe na trh (iniciatíva EBA - "Všetko okrem zbraní"). EÚ naďalej trvá na ochrane určitých častí svojho trhu prostredníctvom citlivých výrobkov. Problematika SSM, ktorú veľmi aktívne presadzuje najmä G-33, je naďalej veľmi živá a konkrétne negociácie mali v období po MK v Nairobi (na báze konkrétneho rozhodnutia MK10) pokračovať. Vzhľadom k pretrvávajúcim nereálnym požiadavkám G-33 však k žiadnemu pokroku nedošlo.
3. Vývozná súťaž
Tento pilier zahŕňa vývozné subvencie (záväzky obsiahnuté v listinách členov WTO), potravinovú pomoc, vývozné úvery a štátne obchodné podniky (prvky, ktoré sú otázkou pravidiel WTO). V rámci UK boli podrobené prísnym pravidlám iba vývozné subvencie. Pre vyspelé krajiny bolo dohodnuté ich postupné zníženie z východiskovej úrovne o 21% u subvencovaného množstva a o 36% u použiteľnej čiastky. DDA bolo v tomto smere podstatne náročnejšie a požadovalo úplné zrušenie nielen vývozných dotácií (na EÚ pripadalo asi 3/4 všetkých vývozných dotácií vo svetovom obchode), ale aj ostatných foriem podpory vývozu, čo je označované ako úplný paralelizmus. Jedná sa o zvýhodnené vývozné úverovanie (využívané napr. USA), zneužívanie štátnych vývozných obchodných podnikov k podpore vývozu (napr. Novým Zélandom, Austráliou, Kanadou) alebo možné zneužívanie potravinovej pomoci (najmä USA).
Podstatný úspech v tejto oblasti sa podarilo nakoniec dosiahnuť na MK10 v Nairobi. V otázke vývozných dotácií bolo dohodnuté, že vyspelé krajiny ukončia ich poskytovanie s okamžitou platnosťou (s výnimkou podpôr pre spracované výrobky, mliečne výrobky a bravčové mäso, ktoré majú byť odstránené do konca roka 2020) a rozvojové krajiny do konca roka 2018 ((pre určité produkty do konca roka 2022). Bola tiež dohodnutá eliminácia subvencií podľa článku 9.4 Dohody o poľnohospodárstve (exportné náklady rozvojových členov v oblasti marketingu a domáce dopravy) v období do konca roka 2023.V oblasti exportných úverov a garancií došlo k sprísneniu podmienok pre ich poskytovanie, bola stanovená maximálna lehota splatnosti úveru na 18 mesiacov s určitými výnimkami pre rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny. Pokiaľ ide o podmienky poskytovania potravinovej pomoci (PP), boli stanovené prísnejšie podmienky pre monetizáciu. PP môže byť poskytovaná len na základe reálnej potreby krajiny príjemcu v grantovej podobe a nesmie byť viazaná priamo či nepriamo na komerčný vývoz poľnohospodárskych komodít alebo ofenzívne záujmy donorskej členskej krajiny Čo sa týka štátnych obchodných podnikov, rozhodnutie uvádza iba jednu zásadnú disciplínu – členské krajiny zabezpečia, že štátne obchodné podniky budú operovať spôsobom, ktorý minimalizuje deformačné efekty pre obchod a nevytláča alebo nebráni vývozu iných členských krajín.
Výsledok v oblasti exportnej súťaži je pre EÚ, vrátane SR, pozitívny a zodpovedá jej ofenzívnym záujmom, pretože od roku 2013 EÚ neposkytuje žiadnu z uvedených foriem exportných podpôr.. Elimináciou vývozných dotácií a sprísnením pravidiel pre exportné úvery a poskytovanie potravinovej pomoci by malo dôjsť k narovnaniu konkurenčného prostredia pre ekonomických operátorov pôsobiacich v oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. I napriek pokroku dosiahnutého v Nairobi sú aj v oblasti exportnej súťaže v poľnohospodárstve ešte možné rezervy (napr. v oblasti exportných úverov).
Bavlna
Úplne špecifickou politicky citlivou otázkou poľnohospodárstva je problematika bavlny, kde sa chudobné rozvojové krajiny (najmä africké krajiny Cotton-4) cítia najviac poškodené postupom rozvinutých krajín. Problematika bavlny sa preto rieši samostatne v rámci poľnohospodárskych negociácií v osobitnom podvýbore a je aj pravidelne na programe ministerských konferencií. Ide o kombinovaný problém najmä v otázke prístupu na trh a domácich podpôr. Zatiaľ čo v prvej oblasti sa podarilo na MK10 v Nairobi dosiahnuť určitý pokrok, oblasť domácich podpôr v oblasti bavlny, ktoré poskytujú niektoré členské krajiny (najmä USA) a ktoré deformujú obchod, zostáva stále nedoriešená.
Ministerské rozhodnutie rieši poskytnutie preferenčného prístupu (bez ciel a colných kvót) najmenej rozvinutým krajinám pre vývoz bavlny a bavlnárskych výrobkov na trhy vyspelých krajín a na dobrovoľnom princípe aj na trhy rozvojových krajín. EÚ podporuje riešenie tohto problému, okrem iného aj v oblasti technickej pomoci.
Bližšie informácie o aktuálnom vývoji v DDA je možné získať na stránke
