Riešenie sporov
Systém riešenia sporov
Na zabezpečenie plnenia záväzkov členov vyplývajúcich z príslušných dohôd slúži systém na riešenie sporov. Systém je zameraný na hľadanie vzájomne prijateľného riešenia sporu, a to predovšetkým prostredníctvom vzájomných konzultácií (v priemere 1/4 sporov sa vyrieši konzultáciami).
Mechanizmus na urovnávanie sporov existoval aj za GATT, neboli však stanovené presné časové rozvrhy, pravidlá sa ľahšie blokovali a spory sa často neopodstatnene preťahovali. Rozhodnutia za čias GATT boli prijímané konsenzom, takže jediná námietka mohla blokovať rozhodnutie. V súčasnosti je rozhodnutie Orgánu na riešenie sporu prijaté automaticky, pokiaľ sa konsenzom nezamietne.
Nový mechanizmus je založený na jasnejšie definovaných etapách konania a výraznejšom dodržiavaní časového rozvrhu pri riešení sporu. Lehota na prijatie rozhodnutia by v princípe nemala prekročiť 9 mesiacov od okamihu menovania panelu, resp. 12 mesiacov, ak dôjde k využitiu inštitútu odvolania. Časové limity pre riešenie sporov sú približné a zainteresované strany sa môžu dohodnúť o vyriešení sporu v ktoromkoľvek štádiu. Pri riešení naliehavých situácií sa používa skrátené konanie.
Ak sa člen domnieva, že sú porušované jeho práva, môže príslušného člena požiadať o konzultácie. Pokiaľ konzultácie nevedú k vyriešeniu sporu, má žalujúca strana právo požiadať orgán na urovnávanie sporov o zostavenie panelu a vymenovanie expertov. Panel preskúma záležitosť a vypracuje návrh riešenia. Správa sa stane uznesením alebo odporúčaním, ak sa niektorá z dotknutých strán neodvolá. Odvolanie musí byť založené na interpretácii práva. Odvolací orgán vypracuje správu, v ktorej potvrdí, zmení alebo zamietne nálezy a právne závery panelu. Správa odvolacieho orgánu sa stane záväznou, ak sa konsenzom nezamietne. Strane postihnutej rozhodnutím je poskytnutá primerane dlhá doba na zosúladenie jej obchodného režimu s daným rozhodnutím. Ak krajina nie je schopná plne zosúladiť napadnutú zahraničnoobchodnú politiku s rozhodnutím orgánu na riešenie sporov v stanovenej dobe, je povinná vstúpiť do rokovaní so žalujúcou stranou, aby sa vzájomne určila primeraná kompenzácia, napr. zníženie ciel v oblastiach zaujímavých pre žalujúcu stranu. Ak sa nedosiahne dohoda, môže sťažujúca sa strana požiadať o povolenie uvalenia limitovaných obchodných sankcií vo forme pozastavenia koncesií alebo povinností voči príslušnému členovi. Ak má člen námietky k navrhnutému zastaveniu koncesií, rozhodne o ich primeranosti arbiter. Zastavenie koncesií je dočasné a môže by uplatňované iba dokiaľ nebude nežiadúce opatrenie odstránené, alebo pokiaľ sa nedosiahne vzájomne uspokojivé vysporiadanie.
Slovenská republika dosiaľ nepredostrela žiaden spor orgánu na riešenie sporov, avšak na lavici "obhajujúcich sa" bola už trikrát:
- Maďarská republika - dovoz pšenice do SR
- Švajčiarsko - dovoz mliečnych výrobkov do SR a tranzit dobytka cez SR
- Poľská republika - dovoz cukru do SR
Všetky tieto spory sa však podarilo vyriešiť vzájomnými konzultáciami.
Jednou zo stále aktuálnych otázok v rámci Výboru WTO na urovnávanie sporov (DSB) je prerokovnie a doplnenie jednotlivých návrhov na zmenu pravidiel urovnávania sporov. Konkrétne ide o návrh Austrálie k možnostiam na ušetrenie času v rámci procedúr DSU, o návrh EÚ k zriadeniu panelov, o spoločný návrh EÚ a Japonska o opatreniach po autorizácii na zrušenie koncesií a o dokument skupiny M-7, obsahujúci odpovede na otázky k ich predchádzajúcemu návrhu o tretích stranách sporu.
Európska komisia v rámci uvedených okruhov otázok vypracovala „ Draft Contribution to the negotiations on improvements and clarifications of the WTO Dispute Settlement Understanding“, ktorý bol predmetom predchádzajúcich zasadnutí členov EÚ, na ktorých viaceré členské štáty prezentovali svoje pripomienky k doplneniu príspevkov v otázke zloženia panelov a zabezpečenia väčšej transparentnosti pri výbere expertov v rostri.
Na zasadnutiach DSB v Ženeve, na ktorých aktívne vystupuje aj Slovenská republika sú pravidelne prerokované a pripomienkované materiály, ktoré sa týkajú nasledujúcich okruhov otázok:
skrátenie doby potrebnej na finálne stanovisko
časový sklz pri zriaďovaní panelov
výhody nového útvaru – tzv. rostra
postavenie Selection Committee
zabezpečenie spravodlivého zastúpenia členských krajín v rostri
zloženie a odmeňovanie členov rostra
dĺžka „volebného“ obdobia
právna úprava vzťahov členov rostra a ad hoc zvolaných panelistov
„národnostné“ zloženie členov „rostra“
oneskorenie rozhodnutí tzv. default option
procesné otázky
V súčasnosti eviduje útvar WTO na urovnávanie sporov 325 aktívnych sporov, z čoho sa 48 týka aj EÚ. Väčšinu z nich tvoria spory medzi EU a USA.
Na pôde EK boli v poslednom období riešené nasledujúce spory, o ktorých už bolo predtým rozhodované na pôde WTO:
I. colné preferencie týkajúce sa rozvojových krajín
Európska komisia predpokladá, že ich implementácia nebude zložitá a uskutoční sa formou modifikácie všeobecného systému preferencií.
II. ochrana zemepisných označení a ochranných známok
Implementácia prebieha bezproblémovo v týchto dňoch prevažne formálnym spôsobom. Týka sa predovšetkým poľnohospodárskych výrobkov a potravín.
III. exportné subvencie na cukor
EK si je vedomá definitívnej prehry v tomto spore, ktorú potvrdilo aj konečné rozhodnutie Odvolacieho orgánu (Appelate Body). Napriek tomu EK mieni poukázať na rozdielnosť prístupu k analýze v porovnaní s prípadom USA, týkajúcim sa cezhraničného poskytovania hráčských a stávkových služieb.
Slovenská republika, ktorá je členom spomínaného orgánu WTO na riešenie sporov od 1. mája 2004, teda hneď od oficiálneho vstupu do EÚ momentálne nie je priamo zainteresovaná v žiadnom spore. Ani ako strana žalovaná, žalujúca, resp, tretia strana. Napriek tomu vybraní experti sa pravidelne zúčastňujú všetkých zasadnutí, pričom sami sú autori, alebo spoluautori viacerých predpisov a iných materiálov, spojených s medzinárodným urovnávaním sporov.
12.8.2005
