Rozvojová agenda z Dohy (DDA)

 

Počas zasadnutia IV. Ministerskej konferencie WTO v novembri 2001 v Dohe (Katar), bola prijatá záverečná deklarácia, ktorá znamenala začatie nového kola multilaterálnych obchodných rokovaní o ďalšej liberalizácii obchodu na pôde WTO pod názvom „Rozvojová agenda z Dohy“ (DDA). Prijatá deklarácia ministrov konkretizovala oblasti a časové rámce nového kola obchodných rokovaní, ktoré sa však doteraz nepodarilo naplniť.

Rokovania o DDA sú zamerané na liberalizáciu obchodných tokov v jednotlivých negociačných oblastiach, z ktorých sa najväčší dôraz kladie na oblasť poľnohospodárstva, prístupu na trh s priemyselnými výrobkami, obchodu so službami a obchodu a rozvoja. Vychádzajú z nasledujúcich základných predpokladov:

  • rokovania by mali priniesť vyvážené záväzky v rámci jednotlivých oblastí ako aj celkového výsledného balíka;
  • výsledný efekt rokovaní má napomôcť hospodárskemu rastu všetkých krajín, s dôrazom na potreby rozvojových a najmenej rozvinutých krajín;
  • výsledky nového kola musia byť prijaté všetkými členskými krajinami WTO (princíp konsenzu).

 

Poľnohospodárstvo

Rokovania mali byť zamerané na dosiahnutie podstatného zvýšenia prístupu na trh, redukcie, s výhľadom úplného odstránenia, všetkých foriem exportných dotácií a podstatného zníženia domácich podpôr, ktoré majú negatívny vplyv na obchod.

Ide o liberalizáciu troch oblastí záväzkov v globálnom agropotravinárskom obchode - prístup na trh, exportné dotácie a domáce podpory. Cieľom je podstatne zlepšiť podmienky prístupu na trh (znížiť clá a zvýšiť objemy colných kvót) a výrazne znížiť exportné dotácie, ako aj obchod narúšajúce domáce podpory a zohľadniť pritom flexibility pre rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny (dlhšie prechodné obdobia na implementáciu záväzkov, oslobodenia od prijímania niektorých záväzkov), majúc na zreteli aj ďalšie dôležité rozvojové aspekty, ako napr. technickú pomoc.

Dohoda o exportnej súťaži bola dosiahnutá na 10. Ministerskej konferencii WTO (Nairobi, Keňa). Na základe nej by mali byť eliminované vývozné podpory a upravené opatrenia, ktoré majú rovnaký deformačný efekt na obchod (exportné úvery a garancie, štátne obchodné podniky a potravinová pomoc). Ide o najvýznamnejšiu multilaterálnu dohodu v oblasti poľnohospodárstva od vzniku WTO, z ktorej budú mať úžitok nielen rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny, ale aj EÚ, ktorá tieto opatrenia nevyužíva od roku 2013 (zlepšia sa podmienky na svetových trhoch pre európskych producentov týchto komodít).

 

Prístup na trhy s nepoľnohospodárskymi výrobkami

Cieľom rokovaní je zníženie alebo odstránenie ciel, vrátane zníženia alebo odstránenia colných špičiek (clá nad 15 %), vysokých ciel a colnej eskalácie, ako aj netarifných prekážok, týkajúcich sa predovšetkým tovarov, ktoré sú exportným záujmom rozvojových krajín.

Pre úspech rokovaní v tejto oblasti je nevyhnutné, aby sa členské krajiny WTO dohodli na uvedených troch najdôležitejších aspektoch:

  • vzorec na znižovanie ciel (znižovanie ciel musí byť aplikované pre prevažnú väčšinu členov WTO);
  • flexibility spojené so vzorcom na znižovanie ciel (prechodné obdobia, nižšia miera znižovania pre rozvojové krajiny);
  • spôsob riešenia neviazaných colných sadzieb (zaviazanie colných sadzieb a následné zníženie týchto sadzieb).

 

Obchod so službami

Cieľom rokovaní je ďalšie odstránenie prekážok obchodu so službami, t. j. liberalizácia vstupu a pôsobenia poskytovateľov služieb zo zahraničia. Dôraz je kladený na zaviazanie aktuálneho stavu liberalizácie a vytvorenie nového prístupu na trh. Rokovania prebiehajú na multilaterálnej (osobitné zasadnutia Rady pre obchod so službami), bilaterálnej a plurilaterálnej (sektorové iniciatívy za účelom odstránenia prekážok v danom sektore služieb) úrovni. Rokovania sa uskutočňujú na rôznych úrovniach (vysoký štátni predstavitelia, veľvyslanci, experti) v rôznom geografickom zložení za účelom prekonania existujúcich názorových rozdielov.

Členské krajiny si vzájomne predkladali konkrétne liberalizačné požiadavky (bilaterálne a plurilaterálne), výsledkom čoho bolo predloženie viacerých liberalizačných ponúk. Predložené ponuky sa líšia sektorovým krytím, ako aj stupňom liberálnosti. Ponuky vyspelých krajín pokrývajú približne 70 % všetkých subsektorov, zatiaľ čo rozvojové krajiny majú sektorové krytie na 30 %. Najčastejšou limitáciou používanou rozvojovými krajinami je obmedzovanie maximálnej zahraničnej majetkovej účasti, vyžadovanie občianstva od vedúcich predstaviteľoch etablovanej firmy, aplikovanie testu trhovej potreby, či úplné uzatvorenie trhu pre zahraničnú konkurenciu.

Súčasne sa pripravujú modality, ktoré by umožnili vyspelým a rozvojovým krajinám poskytovať preferenčný prístup pre najmenej rozvinuté krajiny v sektore služieb. Išlo by o obdobu všeobecného systému colných preferencií.

 

Uľahčovanie obchodu

Cieľom rokovaní o uľahčovaní obchodu bolo zjednodušiť a zefektívniť realizáciu medzinárodného obchodu. Rokovania WTO sa sústredili na vyjasnenie a zlepšenie príslušných aspektov článkov V, VIII a X GATT s cieľom ďalšieho urýchlenia colného vybavovania tovaru, vrátane tovaru v tranzite. Rokovania boli zároveň zamerané na podporu pri budovaní kapacít a technickú pomoc pre rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny v tejto oblasti, či na efektívnu spoluprácu medzi colnými a inými kompetentnými orgánmi.

Dohodu o uľahčovaní obchodu sa podarilo uzavrieť na 9. Ministerskej konferencii WTO (Bali, Indonézia) a do platnosti vstúpila v roku 2017 po jej ratifikácií 2/3 členov WTO. Vo všeobecnosti sa dohoda týka zlepšenia colných procedúr, znižovania byrokracie, boja proti korupcii a znižovania nákladov podnikateľov súvisiacich s realizovaním zahraničného obchodu. Výsledok tejto dohody bude benefitom pre všetkých členov WTO, t. j. pre vyspelé i rozvojové krajiny. Podľa odhadu expertov výsledná dohoda o uľahčovaní obchodu prinesie dodatočné zvýšenie svetového HDP až o 100 mld. USD ročne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že proporcionálne na veľkosť ekonomiky a mieru zapojenia do svetového obchodu bude z týchto benefitov profitovať aj Slovenská republika.

 

Obchodné aspekty práv duševného vlastníctva (TRIPS)

Základom rokovaní pre oblasť TRIPS v rámci DDA sú články 17 -19  ministerskej deklarácie z Dohy. V článku 17 sa zdôrazňuje interpretácia dohody TRIPS spôsobom podporujúcim verejné zdravie, prístup k liekom, výskum a vývoj nových liekov. V tejto súvislosti bola 14. novmbra 2001 prijatá samostatná Deklarácia o TRIPS a verejnom zdraví. Ministri ňou reagovali na problémy verejného zdravia, ktorým čelia rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny (HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a iné epidémie). Deklarácia potvrdila záväzok členských krajín rešpektovať ustanovenia Dohody TRIPS s doplnením, že jednotlivé ustanovenia Dohody TRIPS je potrebné interpretovať tak, aby nebolo dotknuté právo členských krajín prijímať opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia verejnosti.

V článku 18. sa členské štáty WTO dohodli na pokračovaní práce Rady pre TRIPS v implementácii čl. 23.4. Dohody TRIPS a rokovať o vytvorení multilaterálneho systému notifikácie a registrácie geografických označení vín a liehovín. Nepodarilo sa však dosiahnuť konsenzus o jeho rozšírení aj o iné výrobky (ako napr. niektoré tradičné potravinárske a poľnohospodárske výrobky a ľudové folklórne výrobky). Táto problematika sa preto spolu s problematikou vzťahu Dohody TRIPS a Konvencie o biologickej diverzite analyzuje v rámci pracovného programu Rady pre TRIPS.

Počas júlových rokovaní v roku 2008 skupina členských štátov WTO navrhla doplniť do programu rokovaní 3 body súvisiace s TRIPS, avšak návrh nenašiel dostatočnú podporu. Iba jeden z 3 bodov ostal oficiálnou súčasťou rokovaní o DDA – multilaterálny register geografických označení vín a liehovín. Ostatné 2 body predstavujú:

1. rozšírenie zvýšenej úrovne ochrany geografických označení vín a liehovín podľa čl. 23.4. TRIPS na ďalšie produkty

Cieľom návrhu je rozšírenie zvýšenej úrovne ochrany geografických označení pre vína a liehoviny podľa čl. 23.4. Dohody TRIPS aj na ďalšie produkty.

2. zverejnenie genetického zdroja a tradičných zručností pri patentových žiadostiach

Skupina štátov (Brazília, India, Bolívia, Kolumbia, Kuba, Ekvádor, Peru, Thajsko, skupina afrických štátov a i.) by chcela doplniť Dohodu TRIPS o povinné zverejňovanie krajiny pôvodu genetického zdroja a tradičných zručností prihlasovateľom v patentovej žiadosti, údaje o získaní súhlasu („prior informed consent“) a dôkaz o férovom a spravodlivom rozdelení zisku.

 

Pravidlá WTO

Členské krajiny odsúhlasili začatie rokovaní o vyjasnení pravidiel ustanovených v dohodách o implementácii článku VI GATT 1994, o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach a dotáciách v sektore rybárstva, ktorých cieľom je zabezpečenie väčšej transparentnosti, dodržiavania a nezneužívania pravidiel, nediskriminácie a zohľadnenia potrieb rozvojových krajín. Deklarácia rovnako ukladá začať rokovania o vyjasnení a zlepšení existujúcich pravidiel a procedúr WTO vzťahujúcich sa na regionálne obchodné dohody s prihliadnutím na rozvojový aspekt týchto dohôd.

 

Dodatok k Dohovoru WTO o urovnávaní sporov

Deklarácia uložila začať rokovania v oblasti vyjasnenia a zlepšenia ustanovení Dohovoru o urovnávaní sporov a stanovila termín pre ukončenie rokovaní do konca mája 2003 s tým, aby boli následne výsledky rokovaní implementované do platnosti čo najskôr.

 

Obchod a rozvoj

Rozvojový aspekt nového kola zdôrazňujú mandáty v nasledovných oblastiach, ktoré sú zamerané na podporu rozvojových a najmenej rozvinutých krajín a ktoré vychádzajú zo skutočnosti, že väčšina členskej základne WTO je tvorená práve týmito krajinami:

  • Technická spolupráca a budovanie kapacít – poskytovanie technickej pomoci najmä rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám koordinované medzi jednotlivými medzinárodnými organizáciami a záväzok prijatia stabilnej úrovne dlhodobého financovania technickej pomoci v rámci WTO. V tejto súvislosti EÚ počas VI. Ministerskej konferencie WTO v Hongkongu navrhla iniciatívu „Aid for Trade (pomoc pre obchod)“, venovanú potrebám rozvojových a najmenej rozvinutých krajín v oblasti obchodu.
  • Najmenej rozvinuté krajiny – prvoradou požiadavkou týchto krajín je získanie bezcolného a bezkvótového prístupu na trhy vyspelých krajín a zároveň ich vyňatie z ďalších nových záväzkov, ktoré budú vyplývať z tohto kola.
  • Malé ekonomiky – preskúmanie lepšieho zapojenia malých a zraniteľných ekonomík do multilaterálneho obchodného systému, bez vytvárania ďalšej podskupiny spomedzi členov WTO; definovanie malých a zraniteľných ekonomík, identifikovanie a riešenie ich problémov.
  • Implementačné problematiky – v zmysle mandátu z Dohy je potrebné nájsť vhodné riešenie v oblastiach, v ktorých majú rozvojové krajiny problém s implementáciou záväzkov a pravidiel WTO. K uvedeným oblastiam patrí dohoda o poľnohospodárstve, dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, dohoda o technických prekážkach obchodu, dohoda o obchodných aspektoch investičných opatrení, dohoda o pravidlách pôvodu a pod.

 

Obchod a životné prostredie

Rokovania o obchode a životnom prostredí sa uskutočňujú na základe čl. 31, 32 a 33 deklarácie z Dohy. Sú prerokovávané na pravidelných zasadnutiach Výboru pre obchod a životné prostredie (CTE) a jeho osobitnom zasadnutí (CTE Special Session – CTE SS).

V rámci CTE SS sa pozornosť venuje čl. 31, ktorý ukladá členským krajinám WTO začať negociácie o vzájomnej prepojenosti a aplikácii existujúcich pravidiel WTO a špecifických obchodných ustanovení multilaterálnych environmentálnych dohôd (MEAs), pravidelnej výmene informácií medzi sekretariátmi MEA a WTO a možnostiam odstraňovania tarifných a netarifných prekážok pre environmentálne tovary a služby.

Na základe čl. 32 a 33, ktoré boli pridané do pracovného programu CTE, krajiny WTO venujú osobitnú pozornosť efektom environmentálnych opatrení v prístupe na trh, príslušným ustanoveniam dohody TRIPS a požiadavkám na environmentálne označovanie (eco-labelling). EÚ je dlhoročným zástancom eco-labellingu a v tejto oblasti spolupracuje s mnohými krajinami (Singapur, Taiwan, India, Čína, Brazília). Niektoré rozvojové krajiny však environmentálne označovanie vnímajú ako prekážky v prístupe na trh, čo sa odzrkadľuje v prebiehajúcich rokovaniach. Na uľahčenie adaptovania sa týchto krajín na nové pravidlá sa vyspelé krajiny zaviazali poskytnúť im technickú pomoc pri budovaní kapacít a výmenu skúseností.

 

Stručná časová chronológia DDA:

  • november 2001, Doha (Katar) – začatie nového kola DDA;
  • september 2003, Kankún (Mexiko) – ministerská konferencia WTO bola neúspešná, nepriniesla žiadne konkrétne výsledky;
  • júl 2004 – list EÚ spustil v Ženeve intenzívne rokovania, ktorých výsledkom bolo oživenie kola a následne júlová dohoda o rámcových modalitách pre pokračovanie rokovaní, tzv. „júlový balíček“;
  • marec 2005 – počas mini-ministerského stretnutia v Mombase (Keňa) EÚ predložila konkrétny balík návrhov v rozvojovej oblasti, vrátane flexibilít týkajúcich sa otvorenia prístupu na trh u priemyselných výrobkov a zníženia colných sadzieb na dovozy z najmenej rozvinutých krajín;
  • máj 2005 – v Paríži sa poľnohospodárski negociátori po zdĺhavých rokovaniach dohodli na vzorci pre zriadenie ad valorem ekvivalentov pre špecifické clá;
  • júl 2005 - v Daliane (Čína) sa ministri dohodli na použití návrhu skupiny krajín ako základne pre ďalšie rokovania v oblasti zníženia poľnohospodárskych podpôr a rozšírenia prístupu na trh v poľnohospodárstve;
  • október 2005 v Zürichu (Švajčiarsko) USA ponúkli zníženie domácich podpôr v poľnohospodárstve o 60 % a postupné znižovanie exportných subvencií. Zároveň EÚ prišla s návrhom, aby nadchádzajúca ministerská konferencia WTO prijala tzv. „rozvojový balíček“. Tento balíček by mal zahŕňať záväzok všetkých vyspelých krajín na poskytnutie bezcolného a bezkvótového prístupu na trh pre všetky výrobky z najmenej rozvinutých krajín;
  • december 2005 - na VI. Ministerskej konferencii WTO v Hongkongu – negociátori sa dohodli, že podrobný návrh modalít týkajúci sa zníženia colných sadzieb a subvencií v poľnohospodárstve, ako aj zníženia ciel priemyselných výrobkov a liberalizácie obchodu so službami by mal byť dokončený do leta 2006;
  • marec – jún 2006 – každý mesiac prebiehali rokovania na najvyššej úrovni medzi EÚ, USA, Brazíliou, Indiou, Japonskom a Austráliou. Počas týchto rokovaní komisár EÚ pre obchod P. Mandelson signalizoval ďalší možný posun v pozíciách EÚ za oblasť poľnohospodárstva, pokiaľ existuje ochota na podobné ústupky aj u ostatných negociačných partnerov. Skupina rozvojových krajín požadovala výraznejšie zníženie farmárskych subvencií v USA ešte predtým, ako oni ponúknu požadované zníženie priemyselných colných sadzieb;
  • 23. júla 2006 – predstavitelia USA neboli ochotní poskytnúť akékoľvek dodatočné flexibility v oblasti farmárskych podpôr, čo bolo základnou podmienkou ďalšieho pokroku v rokovaniach. Táto pozícia USA mala za následok suspendovanie rokovaní;
  • 24. júla 2006 – generálny riaditeľ WTO  Pascal Lamy oznámil delegáciám všetkých členských krajín WTO pozastavenie (suspendovanie) rokovaní o kľúčových negociačných problematikách DDA;
  • január 2007 – na stretnutí ministrov obchodu počas WEF v Davose (Švajčiarsko) takmer 30 krajín sveta potvrdilo ochotu a pripravenosť krajín pokračovať v rokovaniach;
  • február 2007 – GR WTO  P. Lamy deklaroval postupné plné obnovenie rokovaní o DDA. Pokrok v rokovaniach bol závislý predovšetkým od USA, Indie, Brazílie a EÚ. Významné politické signály vyslali USA, ktoré uskutočnili internú politickú diskusiu o predĺžení mandátu negociačného tímu, ako aj o reforme farmárskeho zákona. Podobne komisár EK P. Mandelson naznačil možné ústupky EÚ týkajúce sa znižovania ciel na poľnohospodárske produkty;
  • 17. júla 2007 predsedovia prioritných negociačných orgánov zameraných na oblasť poľnohospodárstva a prístupu na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami (AGRI a NAMA) predložili prvé návrhy modalít v týchto kľúčových negociačných oblastiach.;
  • 8. februára 2008 – boli predložené revidované návrhy modalít za oblasť poľnohospodárstva a prístupu na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami. Rokovania na pôde WTO v Ženeve poukázali na rozdielne názory medzi jednotlivými členmi WTO ku mnohým otvoreným problémom v rámci týchto textov modalít. Niektoré časti návrhu AGRI boli ťažko akceptovateľné aj pre EÚ a celkovo boli oba texty z pohľadu EÚ nevyvážené;
  • marec – apríl 2008 – pokračovali intenzívne rokovania k záverečnej dohode o modalitách postupu ďalšej liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi i nepoľnohospodárskymi výrobkami;
  • V júli 2008 sa v Ženeve uskutočnilo ministerské stretnutie členských krajín WTO. Jeho hlavným cieľom bolo dohodnúť modality v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi a priemyselnými výrobkami v rámci rokovaní o DDA. Súčasťou stretnutia bola aj tzv. „signálna konferencia“ zameraná na liberalizáciu obchodu so službami. Napriek enormnému úsiliu, mnohým ústupkom (vrátane ústupkov zo strany EÚ) a dohode o väčšine kľúčových otázok sa počas ministerského rokovania členských krajín WTO nepodarilo dosiahnuť finálnu dohodu o modalitách AGRI a NAMA. GR WTO Pascal Lamy na zasadnutí Výboru pre obchodné negociácie 29. júla oznámil zlyhanie rokovaní, pretože sa nepodarilo preklenúť rozdiely v pozíciách niektorých členských krajín k jednotlivým parciálnym otázkam. Za hlavnú príčinu označil nedosiahnutie dohody o osobitnom ochrannom mechanizme a zozname špeciálnych výrobkov v poľnohospodárstve pre rozvojové krajiny, ako aj nedoriešenie otázky bavlny. P. Lamy však zdôraznil, že prínosy tohto liberalizačného kola môžu byť dva až trikrát väčšie ako z predchádzajúcich multilaterálnych rokovaní.
  • V decembri 2009 sa v Ženeve uskutočnila VII. Ministerská konferencia WTO. V rámci konferencie krajiny prehodnotili aktivity WTO, vrátane pracovného programu z Dohy.
  • V marci 2010 sa vo WTO uskutočnilo konštruktívne zhodnotenie aktuálneho stavu rokovaní DDA. Od konca roku 2008 sa síce podarilo postúpiť ďalej, naďalej však ostalo mnoho otázok otvorených. Bolo konštatované, že multilaterálny obchodný systém preukázal životaschopnosť v čase krízy a môže byť základom pre ekonomickú obnovu; pre ďalší pokrok sú potrebné politické rozhodnutia; ďalšie kroky by mali byť na princípe: 1. centrálnosť multilaterálnych rokovaní, čo však nebráni iným formátom, 2. potreba stavať na dosiahnutých výsledkoch a zabránenie otváraniu dohodnutých oblastí a 3. rozvojový aspekt kola.
  • 3.-6. decembra 2013 – 9. ministerská konferencia WTO na Bali (Indonézia) prijala rozhodnutia, ktoré sa týkajú uľahčovania obchodu, niektorých oblastí poľnohospodárstva (problematiky programov všeobecných služieb v oblasti poľnohospodárstva, vytvárania verejných zásob pre účely potravinovej bezpečnosti, administrovania dovozných colných kvót, bavlny), rozvoja a záujmov najmenej rozvinutých krajín. Kľúčovým výsledkom konferencie je nová multilaterálna dohoda o uľahčovaní obchodu (podrobnosti pozri v časti „Uľahčovanie obchodu“) prijatá v súlade s čl. 27 ministerskej deklarácie z Dohy.
  • 15.-19. decembra 2015 – 10. ministerská konferencia WTO v Nairobi (Keňa) schválila balík šiestich ministerských rozhodnutí týkajúcich sa špeciálneho ochranného mechanizmu pre rozvojové krajiny, vytvárania verejných zásob pre účely potravinovej bezpečnosti, exportnej súťaže,  bavlny, a taktiež otázok týkajúcich sa najmenej rozvinutých krajín (preferenčné pravidlá pôvodu, preferenčné zaobchádzanie v oblasti obchodu so službami). Kľúčovou oblasťou je exportná súťaž, ktorá obsahuje záväzky členských krajín odstrániť vývozné podpory a opatrenia, ktoré majú rovnaký efekt, v štyroch oblastiach - vývozné subvencie, exportné úvery a garancie, štátne obchodné podniky a potravinová pomoc. V časti týkajúcej sa "post-Nairobi" programu deklarácia konštatuje rozdielnosť názorov krajín na ďalší postup v rokovaniach o ostávajúcich oblastiach DDA a o tzv. nových otázkach.
  • 10. – 13. decembra 2017 – 11. ministerská konferencia WTO v Buenos Aires (Argentína) nepriniesla žiadne výraznejšie výsledky. Nepodarilo sa schváliť žiadny záväzný dokument v podobe ministerskej deklarácie, ktorý by prispel k ďalšej liberalizácii svetového obchodu, k odstraňovaniu obchodných prekážok, prípadne k spresneniu  pravidiel svetového obchodu, a ktorý by zadefinoval širšie rámce pre prácu WTO v nasledujúcich dvoch rokoch. Boli prijaté len čiastkové výsledky vo forme štyroch ministerských rozhodnutí a viacerých spoločných vyhlásení zainteresovaných skupín krajín. Všetky kľúčové otázky zostávajú otvorené na riešenie v budúcom období.

 

Kontakt

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Mlynské nivy 44/A
827 15 Bratislava 212
IČO: 00686832

info@economy.gov.sk
00421 2 4854 1111
f www.facebook.com/mhsr.sk