Výbor pre obchodnú politiku Rady EÚ

Úvod

Legislatívnym základom spoločnej obchodnej politiky Európskej únie sú články 206 a 207 Lisabonskej zmluvy (bývalé články 131 a 133 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ktoré boli upresnené Amsterdamskou zmluvou a následne Zmluvou z Nice, ktorá nadobudla platnosť 1. 2. 2003).

Lisabonská zmluva priniesla ďalšie zmeny v oblasti SOP, hlavne z hľadiska rozhodovacieho a schvaľovacieho procesu. V súlade s touto zmluvou bol od 1.12.2009 vytvorený Výbor pre obchodnú politiku (Trade Policy Committee - TPC), ktorého hlavným cieľom zostáva zosúladiť rozhodovací mechanizmus obchodných rokovaní s tretími krajinami s pravidlami vnútorného rozhodovania v rámci EÚ.

Členské štáty v zmysle princípov SOP stratili autonómiu v otázkach vonkajšej obchodnej politiky, preto úlohou TPC je zabezpečiť ochranu záujmov členských štátov prostredníctvom ich obhajoby na tomto spoločnom fóre, ktorého predchodcom bol do konca roka 2009 Výbor 133. TPC je poradným orgánom Rady EÚ a je zodpovedný za multilaterálne obchodné záležitosti vzťahujúce sa na aplikáciu pravidiel WTO a prípravu negociačných pozícií vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ.

Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb, uzatváraniu colných a obchodných zmlúv týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami, k obchodným aspektom duševného vlastníctva, priamym zahraničným investíciám, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike ako aj obchodným ochranným opatreniam, akými sú napríklad opatrenia v prípade dumpingu a subvencií. Európska komisia má kompetenciu pri vytváraní, formulovaní stratégie a realizácii spoločnej obchodnej politiky EÚ. V riadení obchodnej politiky EK aplikuje nástroje obchodnej politiky uplatňované vo Svetovej obchodnej organizácii WTO. V tomto kontexte je v kompetencii EK tiež vykonávanie obchodných dohôd v rámci WTO, dohôd s regionálnymi organizáciami alebo s jednotlivými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Do rozhodovacieho a schvaľovacieho procesu sú podľa Lisabonskej zmluvy zapojení tiež Európsky parlament a Rada EÚ.

Výbor pre obchodnú politiku Rady EÚ (TPC)

TPC je poradný orgán Rady EÚ pre vonkajšie vzťahy, zodpovedný za multilaterálne obchodné záležitosti, ktoré sa vzťahujú na aplikáciu pravidiel WTO a prípravu negociačných pozícií. Zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní o aktuálnych obchodných otázkach. Na zasadnutiach sa zúčastňujú národní experti jednotlivých členských krajín EÚ. Týmto spôsobom majú jednotlivé členské krajiny EÚ možnosť vyjadriť svoje stanoviská k prerokovávanej problematike, presadiť a obhájiť národnú pozíciu v súlade so svojimi obchodnými záujmami a ovplyvniť tak smerovanie spoločnej obchodnej politiky EÚ.

TPC sa len výnimočne zapája do riešenia legislatívnych otázok. Nie je zodpovedný za riešenie bilaterálnych obchodných záležitostí, ani za prípravu stretnutí orgánov, ktoré sa schádzajú pod záštitou bilaterálnych dohôd. TPC však musí byť informovaný o obchodných aspektoch bilaterálnych dohôd, aby mal možnosť, ak to je potrebné, vyjadriť názor a overiť súlad s pravidlami WTO.

TPC sa schádza pravidelne na úrovni:

1. titulárov (Titulaires, Full Members)
2. zástupcov (Deputies)
3. expertov pre oceľ, textil a iné priemyselné sektory (STIS)
4. expertov pre služby a investície

Zasadnutia TPC na úrovni vyšších štátnych úradníkov (TPC Full Members) sa zúčastňuje predstaviteľ ústredia, ktorého na zasadnutí sprevádza zástupca zo stáleho zastúpenia pri EÚ, prípadne ďalší experti z ústredia. Určený zástupca príslušnej členskej krajiny (zvyčajne generálny riaditeľ sekcie ministerstva, ktoré zodpovedá za problematiku zahraničného obchodu a obchodnej politiky krajiny) je po odbornej stránke zodpovedná a kontaktná osoba pre prípravu podkladov a koordináciu postupov pre zasadnutia. Predmetom rokovaní TPC Full Members sú najcitlivejšie otázky, ktoré sa najprv posudzujú v rámci TPC Deputies. Okrem pravidelných zasadnutí Full Members sa organizujú aj mimoriadne zasadnutia. Napríklad počas predsedníctva EÚ každá ČK pozýva členov tohto výboru na mimoriadne neformálne zasadnutie do svojej krajiny.

Zasadnutia TPC na úrovni nižších úradníkov (TPC Deputies) sa zúčastňuje predstaviteľ zo stáleho zastúpenia pri EÚ (zvyčajne je oficiálnym zástupcom členskej krajiny v tomto výbore) a v prípade potreby aj expert/experti príslušného rezortu. Zastúpenie ČK na zasadnutiach TPC Deputies závisí od obsahu agendy rokovania a stupňa dôležitosti obhajovania národnej pozície.

Zasadnutí dvoch špeciálnych výborov (oceľ, textil a iné priemyselné sektory – STIS; služby a investície) sa väčšinou zúčastňujú experti z ústredia.

STIS: TPC pre oceľ, textil a iné priemyselné sektory (STIS) sa zaoberá vývojom obchodu EÚ s tretími krajinami (napr. Čína, Rusko, Ukrajina, India, Turecko) s oceľou a textilom, pripravovanými návrhmi dohôd o voľnom obchode (FTAs) s tretími krajinami najmä v kontexte obchodu s textilom a oceľou. Predmetom rokovaní je aj diskusia o zlepšení prístupu na trhy tretích krajín v automobilovom sektore, sektore chemikálií a keramiky.

Služby a investície: TPC pre služby a investície sa zaoberá otázkou služieb a investícií vo vzťahu k nečlenským krajinám EÚ. Rokovaní sa zúčastňuje expert z ústredia, ktorý ovláda problematiku služieb aj z pohľadu WTO a experti pre oblasť investícií.

Výbor prerokúva predovšetkým nasledovné otázky:

- rokovania Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o ďalšej liberalizácii obchodu so službami;

- monitorovanie dodržiavania záväzkov členských krajín WTO v službách;

- notifikačné povinnosti za oblasť služieb vo vzťahu k WTO;

- návrhy záväzkov krajín uchádzajúcich sa o členstvo vo WTO (napr. Ruská federácia, Bielorusko, Azerbajdžan, Irak, Irán, Afganistan, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan);

- fungovanie jednotlivých pracovných skupín WTO (Rada pre obchod so službami, Výbor pre špecifické záväzky, Pracovná skupina pre domácu reguláciu, Pracovná skupina pre pravidlá GATS, Výbor pre obchod s finančnými službami);

- dohody o zónach voľného obchodu so službami (napr. Kanada, Mercosur, India, Mexiko, Ukrajina, Singapur, Malajzia, Egypt, Maroko);

- formulovanie spoločnej obchodnej politiky EÚ za oblasť priamych zahraničných investícií (nová kompetencia získaná vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti);

- kompatibilita bilaterálnych dohôd jednotlivých členských krajín EÚ o podpore a ochrane investícií vo vzťahu k budúcim investičným dohodám EÚ ako celku a

- ostatné aspekty služieb vo vzťahu k OECD, UNESCO, či iným medzinárodným organizáciám.

Agenda TPC je úzko prepojená s činnosťou výborov a pracovných skupín Rady EÚ a Európskej komisie. TPC zastrešuje tak návrhy k jednotlivým problematikám obchodnej politiky, ako aj prípravu negociačnej stratégie a taktiky pre široké spektrum problematík týkajúcich sa obchodu. Okrem uvedených troch úrovní výboru TPC existujú aj výbory a pracovné skupiny Rady EÚ a komitologické výbory (výbory a pracovné skupiny DG TRADE EK), ktoré sa zaoberajú riešením otázok obchodnej politiky. Zasadnutia týchto pracovných skupín majú vysoko odborný a technický charakter. Na ich práci a zasadnutiach sa zúčastňujú väčšinou experti z ústredia, ktorí v mnohých prípadoch nie sú sprevádzaní zástupcom misie. Rokovania v pracovných skupinách a výboroch majú veľký význam, pretože sú základným článkom pre predkladanie materiálov do TPC. Z tohto dôvodu sú mimoriadne dôležitým fórom, na ktorom je možné aktívnym pôsobením najefektívnejším spôsobom ovplyvňovať obsahovú náplň predkladaných dokumentov v samotnom počiatku ich prípravy.

Postavenie TPC v rozhodovacom procese EÚ

Na základe Zmluvy o EÚ Európska komisia predkladá Rade EÚ návrhy a odporúčania týkajúce sa obchodnej politiky. Materiály, týkajúce sa jednotlivých oblastí spoločnej obchodnej politiky, musia byť pred predložením na rokovanie Rady EÚ prerokované vo výbore COREPER II (Výbor stálych zástupcov – veľvyslancov členských krajín EÚ).

Pred rokovaním výboru COREPER II však všetky materiály z oblasti spoločnej obchodnej politiky musia byť prerokované na zasadnutí TPC - najprv na úrovni nižších štátnych úradníkov (Deputies) a v prípade závažnejších materiálov aj na úrovni vyšších štátnych úradníkov (Full Members).

Dokument, ktorý sa z TPC predkladá na rokovanie výboru COREPER II, môže mať označenie A (s väčšinovou podporou), t.j. dokument môže byť odsúhlasený bez ďalšej diskusie, alebo B (len s menšinovou podporou), t.j. dokument si vyžaduje ďalšie prerokovanie a hľadanie kompromisu. Zo zasadnutia TPC sa spravidla nepredkladá veľa dokumentov na prerokovanie do výboru COREPER II bez dosiahnutého kompromisu. Vzhľadom na to, že v rámci COREPER, resp. Rady EÚ sa konkrétne otázky riešia na politickej úrovni, snahou TPC je dosiahnuť konsenzus už na úrovni Deputies alebo Full Members. Ak sa na úrovni Full Members nedosiahne jednoznačný súhlas, zvyčajne sa problematika vracia späť na prerokovanie na úrovni Deputies, resp. až do pracovných skupín. Pri opätovnom prerokúvaní sa berú do úvahy vyjadrenia, ich váha dôležitosti a počet vyjadrení v prospech, alebo proti.

Len vo výnimočných prípadoch dochádza k situáciám, keď viaceré členské štáty nesúhlasia s návrhom EK a rozpor sa prenáša na rokovanie COREPER II, resp. až na rokovanie Rady EÚ. Ako agenda B boli postúpené na rokovanie COREPER II len niektoré otázky súvisiace napr. s poľnohospodárskymi produktmi, oceliarskymi výrobkami, schémou GSP (všeobecný systém preferencií) a prípad „Kimberley Process“ (certifikačná schéma pre medzinárodný obchod so surovými diamantmi).

Zasadnutie Výboru TPC vedie zástupca predsedajúcej krajiny EÚ. V rámci TPC sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.