„Pre Slovensko, ale aj pre ďalšie členské štáty EÚ, napríklad pre Česko má zásadný význam jadrová energetika, a to jednak z pohľadu bezpečných dodávok energie, tak aj z ohľadu znižovania emisií," priblížil Peter Žiga.  Rozvoj bezpečného využívania jadrovej energie je podľa ministra jeden z predpokladov prechodu k nízkouhlíkovej energetike a tento fakt by mala Energetická únia náležite zohľadňovať. Podľa slovenského ministra sú v súčasnosti dôležitejšie otázky, ktoré treba vyriešiť, ako sa zaoberať tým, ktorá krajina vyrába elektrinu pomocou jadra. „V Európskej únii je to tak pol na pol. To znamená polovica krajín má niečo spoločné s jadrovou energetikou a tým pádom ju podporujú. Sú však aj krajiny, ktoré do budúcna neplánujú využívať jadro. Myslím si, že názorová dohoda v otázke jadra nikdy nebude, alebo v dohľadnej dobe určite nebude. Máme pred sebou vznešenejšie ciele, ako riešiť, či niekto vyrába elektrinu z jadra alebo z iných zdrojov,“ podotkol minister Žiga.

Suverenita členských krajín EÚ v otázke energetického mixu bude podľa eurokomisára zodpovedného za vznik Energetickej únie Maroša Šefčoviča zachovaná aj po jej vzniku. „Európska komisia plne rešpektuje suverenitu energetického mixu. Snažíme sa však skombinovať to, aby aj táto suverenita zapadla do spoločného úsilia na dosiahnutie tak vysokých klimatických cieľov. To znamená, že chceme, aby sa solárne panely stavali tam, kde prinesú najviac úžitku, aby sa veterné elektrárne budovali tam, kde to poveternostné podmienky umožňujú,“ konštatoval eurokomisár Šefčovič.

Energetický megabalík, ktorý by mal tvoriť základ pre Energetickú úniu a v stredu ho predstavila Európska komisia, počíta okrem iného aj s výraznou podporou obnoviteľných zdrojov energií. V balíku opatrení sa hovorí o tom, že v roku 2030 by sa malo v EÚ vyprodukovať 27 % energie vyrobenej vďaka obnoviteľným zdrojom. Podľa Maroša Šefčoviča by si mala Európska únia zachovať globálne líderstvo v obnoviteľných zdrojoch energií.

 

SITA, TASR, Odbor komunikácie MH SR