P. ŽIGA: EÚ sa snaží presvedčiť USA, aby výnimka ohľadom ciel na oceľ a hliník bola trvalá
Americký prezident Donald Trump presadil od 23. marca zavedenie dodatočných ciel na oceľ a hliník. EÚ získala 1. mája spolu s niektorými ďalšími krajinami dočasnú výnimku, ktorá však platí iba mesiac. Eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová dostala mandát od členských štátov EÚ, aby vyjednávala s USA o novej dohode.
Ministri členských krajín EÚ diskutovali na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničný obchod v Bruseli o riešení situácie po zavedení ciel na oceľ a hliník zo strany USA. Minister hospodárstva SR Peter Žiga po ukončení bruselských rokovaní pripomenul, že americký prezident Donald Trump presadil od 23. marca zavedenie dodatočných ciel na oceľ a hliník. EÚ spolu s niektorými ďalšími krajinami síce 1. mája získala dočasnú výnimku z týchto ciel, no tá platí iba jeden mesiac. „Prvého júna táto lehota vyprší a Únia sa snaží presvedčiť Američanov, aby táto výnimka bola trvalá,“ spresnil Žiga. Zdôraznil, že eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová dostala mandát od členských štátov EÚ, aby vyjednávala s USA o novej dohode. „Situácia nie je jednoduchá, lebo v takomto stave vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi už dlho neboli," priznal minister.
Podľa slov ministra Žigu členské krajiny EÚ túto situáciu vnímajú ako niečo, s čím sa treba vyrovnať, hoci stále prevláda nádej, že za deväť dní môže dôjsť k zmene v prospech Európanov. Ak nie, nové clá sa stanú realitou. „Protiopatrenia EÚ sú reakciou na tie americké a uvidíme, čo by to prinieslo. V tejto situácii je potrebná jednotná Európa a potrebný je dialóg, nie súboj. Treba sa pragmaticky dohodnúť. Obchod je globálny. Mali by aj Spojené štáty fungovať tak ako EÚ, na základoch voľného trhu, a nie na protekcionistických opatreniach,“ zhodnotil situáciu Žiga, podľa ktorého americký prístup porušuje pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Slovensko opätovným zavedením ciel na oceľ a hliník podľa Žigu až tak veľmi neutrpí, ale ak táto situácia poznačí iné členské krajiny Únie a európsky trh sa preplní európskymi výrobkami, vtedy už budú ovplyvnení aj naši výrobcovia. Okrem toho sú možné protiopatrenia aj v iných sektoroch ako oceľ a hliník, a potom by už boli dopady pre Slovensko citeľnejšie.
Ministri sa dotkli aj témy Iránu. Spojené štáty po odstúpení od medzinárodnej jadrovej dohody hrozia prísnymi sankciami aj európskym firmám, ktoré by chceli obchodovať s Iránom. „Tá diskusia sa ešte len začne. V prípade, že by USA zaviedli sankcie na európske firmy, ktoré obchodujú s Iránom, pre Slovensko to nebude nič hrozné, lebo len niekoľko spoločností obchoduje s touto krajinou,“ uviedol Žiga. Pripomenul, že Slovensko má už niekoľko úspešných misií do Iránu, vrátane podnikateľských, ale pretrváva problém s bankovými prevodmi a očakávalo sa, že dohoda z roku 2015, ktorá uvoľnila režim sankcií, v najbližších rokoch začne uvoľňovať aj vzájomné obchodné vzťahy. V prípade zavedenia bezprecedentných amerických sankcií aj na európske firmy si podľa jeho slov spoločnosti z EÚ rozmyslia, či chcú obchodovať s USA alebo s Iránom. Upozornil však, že takéto obmedzenia neprinesú nič dobré a povedú k ďalšiemu ochladeniu európsko-amerických vzťahov.
TASR a Odbor komunikácie MH SR
