Vyhlásenie 10 ministrov členských krajín EÚ k taxonómii
Keďže máme vojnu za našimi hranicami, nemali by sme urýchliť investície EÚ, aby sme zabezpečili našu energetickú budúcnosť a odolnosť?
Dnes musí byť posilnenie našej ambície bojovať proti klimatickým zmenám súčasťou strategickej a energetickej autonómie Európy, keďže brutálna vojenská agresia Ruska na Ukrajine si vynútila prehodnotenie energetiky v Európe. Kontext taxonómie udržateľných financií EÚ pred ruskou inváziou na Ukrajinu je odlišný v porovnaní so súčasnou situáciou. V októbri 2021 sme deklarovali, že „Ak má Európa vyhrať klimatickú vojnu, potrebuje jadrovú energiu. Je to životne dôležitý a spoľahlivý zdroj pre všetkých na zabezpečenie nízkouhlíkovej budúcnosti.“ Dnes je za hranicami EÚ skutočná vojna. V dôsledku nezákonných krokov Ruska pociťujú občania a priemysel EÚ vplyv vysokých a nestálych cien energií. Ak chce EÚ zostať na ceste k dekarbonizácii a zároveň zabezpečiť bezpečnosť dodávok, potrebujeme zmenu v postoji k jadrovej energii. Na uspokojenie energetických potrieb priemyslu a spoločnosti a na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 budú potrebné veľké objemy nízkouhlíkovej elektriny a nízkouhlíkového vodíka.
Dopyt po elektrine sa v priebehu nasledujúcich 30 rokov zdvojnásobí a teraz je čas konať. Jadrová energia ako základný zdroj nízkouhlíkovej energie môže zohrávať zásadnú úlohu v energetickom mixe kompatibilnom s uhlíkovou neutralitou bez masívneho spoliehania sa na dovážanú energiu. Je pritom dokázané, že klimatická neutralita a zaistenie bezpečnosti dodávok si budú vyžadovať investície vo výške 500 miliárd EUR v nových zariadeniach na jadrovú energiu do roku 2050. Aby bolo možné odpovedať na túto výzvu, jadrová energia musí byť zahrnutá do politík Green Deal a REPowerEU Plan tak, ako to bolo modelované v európskej strategickej dlhodobej vízii Čistá planéta pre všetkých, kde bolo jasne uvedené, že jadrová energia má spolu s obnoviteľnými zdrojmi potenciál tvoriť chrbticu bezuhlíkového európskeho energetického systému.
Jadrová energia je schopná čeliť rôznym výzvam. Po prvé, pri plnení najvyšších bezpečnostných štandardoch je jadrová energia schopná zabezpečiť potrebné objemy elektriny pre budúcu elektrifikáciu a je jednou z kľúčových zložiek pri hľadaní riešenia na zníženie našej závislosti od dovozu fosílnych palív z Ruska. Po druhé, ak vezmeme do úvahy takzvané systémové náklady a hodnotu stability, jadrová energia je konkurencieschopným zdrojom energie, najmä ak zvážime špecifické schémy financovania takýchto kapitálovo náročných projektov. Pokiaľ ide o nakladanie s rádioaktívnym odpadom, vrátane odpadu z medicínskych alebo priemyselných aplikácií, technológie na zneškodňovanie sú dostupné. Pre vysokoaktívny odpad sú hlbinné úložiská podľa dnešného stavu vedomostí považované za vhodné a bezpečné riešenie a technológia na ich výstavbu je už dnes dostupná.
Napokon, Európa potrebuje realistickú stratégiu výroby vodíka a nemala by sa vo veľkej miere spoliehať na dovoz – majúc na zreteli existujúce problémy závislosti od dovozu energie. Európa potrebuje zvýšiť svoju kapacitu na výrobu dekarbonizovaného vodíka a zaviesť vhodný
rámec pre rozvoj vodíka vyrábaného pomocou jadrovej energie. Prvý krok je už zahrnutý v doplnkovom delegovanom akte k taxonómii, ktorý stanovuje kritériá na výstavbu a bezpečnú prevádzku nových jadrových elektrární vrátane výroby vodíka. Vďaka tomu bude vývoj vodíkového ekosystému realistickejší z hľadiska rozsahu aj času.
Na základe vyššie uvedeného sa my, dolu podpísaní, pripájame k názoru 20 odborových zväzov zastupujúcich belgických, bulharských, českých, fínskych, francúzskych, maďarských, litovských, rumunských, slovenských a slovinských energetických pracovníkov, ktorí tvrdia, že zahrnutie jadrovej energie do taxonómie EÚ je nevyhnutné na boj proti zmene klímy a zvýšenie energetickej nezávislosti.
Vo svetle vyššie uvedených výziev vyzývame Európsku komisiu, aby rozšírila svoju činnosť a ako jeden z ďalších krokov aktualizovala jadrový ilustračný program (PINC) podľa článku 40 Zmluvy o Euratome, ktorý poskytuje prehľad cieľov a investícií potrebných v rámci celého jadrového cyklu.
S podporou:
• Bulharsko: Alexander Nikolov, minister energetiky
• Česká republika: Jozef Síkela, minister priemyslu a obchodu
• Fínsko: Mika Lintilä, minister hospodárstva
• Francúzsko: Agnès Pannier-Runacher, ministerka pre energetickú transformáciu
• Chorvátsko: Davor Filipović, minister hospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja
• Maďarsko: László Palkovics, minister pre inovácie a technológie
• Poľsko: Anna Moskwa, ministerka pre klímu a životné prostredie
• Rumunsko: Virgil Popescu, minister energetiky, úradujúci minister pre výskum, inovácie a digitalizáciu
• Slovensko: Richard Sulík, podpredseda vlády a minister hospodárstva
• Slovinsko: Bojan Kumer, minister infraštruktúry
