O vykurovaní hornej Nitry sa rozhodne zrejme na jeseň. V hre je štiepka a termálna voda.
O spôsobe vykurovania bytov na hornej Nitre napojených na Elektráreň Nováky po roku 2023 by mohla pravdepodobne už na jeseň rozhodnúť vláda. Povedal to minister hospodárstva Richard Sulík po diskusii, ktorú k tejto téme zorganizoval rezort hospodárstva. Rokovania sa zúčastnilo približne 60 odborníkov, zástupcov dotknutých samospráv a potenciálnych dodávateľov tepla. Konkurenčné projekty Slovenských elektrární (SE) a Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) rátajú s využitím kotolní na biomasu a plyn. HBP chce časť energie zabezpečiť aj pomocou solárnych kolektorov, teplej banskej vody a tepelných čerpadiel.
„Čakáme ešte na hodnotenie týchto dvoch projektov zo strany Európskej komisie a následne budeme túto problematiku už aj s konkrétnymi návrhmi riešiť na úrovni koalície. Predpokladám, nie je to definitívne, že konečné rozhodnutie padne na vláde," povedal Sulík. Rozhodnutie by podľa neho malo padnúť čím skôr. „Dúfam, že to bude túto jeseň, aby sme sa pohli z miesta," dodal minister. Jedným z kritérií výberu najlepšieho riešenia bude podľa ministra hospodárstva aj cena, za ktorú budú schopné firmy teplo vyrobiť.
Slovenské elektrárne rátajú s výstavbou teplárne v areáli súčasnej elektrárne, ktorá bude spaľovať v troch kotloch zemný plyn a v dvoch kotloch biomasu. Druhou etapou projektu SE by malo byť vytvorenie centra obehového hospodárstva. Nová kotolňa na biomasu má mať podľa generálneho riaditeľa Slovenských elektrární Branislava Strýčka päťnásobne tvrdšie emisné limity, ako napríklad súčasná kotolňa na biomasu Cigeľ. HBP by chceli využiť areál bane Cigeľ. Teplo chcú pre Prievidzu okrem biomasy a plynu vyrábať aj s využitím geotermálnej energie. HBP zvažujú aj vybudovanie vlastného systému vykurovania pre Prievidzské tepelné hospodárstvo. Predseda dozornej rady HBP Rastislav Januščák spresnil, že HBP uvažujú o oddelených zdrojoch tepla v Prievidzi a Novákoch, čím by sa podľa neho odstránili straty prenosovej sústavy. V súčasnosti sú Prievidza, Nováky aj Zemianske Kostoľany napojené na diaľkový teplovod a vykurované z nováckej elektrárne.
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek konštatoval, že pri tejto téme je okrem ekologického dôležitý aj ekonomický rozmer. „My všetci sa dnes na výrobu elektriny z domáceho uhlia skladáme 115 miliónmi eur každý rok," povedal. Čím skôr sa teda podľa neho projekt nového tepelného zdroja zrealizuje, tým skôr bude ukončené aj dotovanie výroby elektriny. O to skôr tento vplyv zníži aj samotné koncové ceny elektriny pre všetkých spotrebiteľov. Dôležitá bude podľa Galeka aj cena, za ktorú bude môcť jeden z týchto zdrojov dodávať. Projekt transformácie hornej Nitry ráta s odstavením dotovanej ťažby hnedého uhlia v roku 2023. Rovnako v tomto termíne skončí aj výroba elektrickej energie a tepla v nováckej elektrárni.
TASR, SITA, Tlačový odbor MH SR
