Téma generačnej výmeny v rodinných podnikoch má za sebou v rámci V4 úvodný výkop
Štátni tajomníci rezortov hospodárstva Vyšehradskej skupiny (V4) v Bratislave diskutovali o téme generačnej výmeny v rodinných podnikoch. Krajiny V4 sú v tejto oblasti v inej situácii ako staršie členské štáty Európskej únie (EÚ), kde sú rodinné podniky riadené často už treťou či štvrtou generáciou. V postsocialistických krajinách prichádza v súčasnosti k prvej generačnej výmene a treba ju zvládnuť tak, aby nedochádzalo k zániku rodinných podnikov. Sme v rovnakej situácii, preto chceme hľadať spoločné riešenia, zdôraznil štátny tajomník R. Chovanec.
Krajiny Vyšehradskej skupiny (V4) chcú, aby rodinné podniky v ich krajinách dokázali zvládnuť generačné výmeny. O tejto téme spolu po prvýkrát diskutovali štátni tajomníci rezortov hospodárstva Rastislava Chovanec, námestník ministerky priemyslu a obchodu ČR Vladimír Bärtl, štátny tajomník ministerstva podnikania a technológií Poľska Marcin Ociepa a zástupca štátneho tajomníka Gyula Pomázi. Podujatie bolo v Bratislave ako úvodné podujatie Ministerstva hospodárstva SR v rámci piateho slovenského predsedníctva vo V4. Krajiny V4 sú v tejto oblasti v inej situácii ako staršie členské štáty Európskej únie (EÚ), kde sú rodinné podniky riadené často už treťou či štvrtou generáciou. Na Slovensku, v Česku, Poľsku a Maďarsku prichádza v súčasnosti k prvej generačnej výmene a treba ju zvládnuť tak, aby nedochádzalo k zániku rodinných podnikov. „S partnermi vo V4 sme v rovnakej situácii, preto sme sa rozhodli hľadať spoločné riešenia,“ zdôraznil po rokovaní štátny tajomník R. Chovanec. Jeho český kolega V. Bärtl doplnil, že rokovaním o tejto téme „urobili prvý výkop“ a v spolupráci budú pokračovať. Podľa českého politika sú dôležité vstupné dáta k téme rodinných podnikov a generačnej výmeny, a to nielen na úrovni V4, ale v rámci celej EÚ.
Rastislav Chovanec zdôraznil, že „nie je záujem zasahovať do podnikov, ktoré fungujú a otázku generačnej výmeny majú vyriešenú. Vo vyspelých krajinách EÚ ale generačnú výmenu nezvládlo približne 30 percent firiem,“ priblížil Chovanec. „Keďže rodinné podniky považujeme za dôležitú súčasť ekonomiky a majú aj regionálny a sociálny rozmer, chceme pomôcť tým, ktorí sa doteraz téme generačnej výmeny nevenovali,“ vysvetlil. Ide podľa neho predovšetkým o menšie firmy s počtom zamestnancov od 10 do 70, kde hlavná časť aktivít je na jednom majiteľovi. Práve pre nich rezort hospodárstva pripravuje schému, cez ktorú budú môcť získať poradcov. Práve nezávislí poradcovia by mali pomôcť pripraviť strategicko-obchodný plán pre prípad, že firma nemá nástupcu a bude potrebný jej prevod na niekoho mimo rodiny či predaj. Ministerstvo hospodárstva má na takúto podporu už v tomto roku vyčlenených do 500-tisíc eur a v prípade záujmu by mali byť rovnaké prostriedky vyčlenené aj v ďalšom období.
„Slovensku v tomto smere môže pomôcť aj Európska komisia, ktorá už v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR začala s vypracovávaním materiálu o vplyve rodinného podnikania na našu ekonomiku a zároveň by mala navrhnúť efektívne opatrenia na podporu rodinných podnikov na Slovensku,“ zdôraznil Chovanec. Štátny tajomník pripomenul, že vláda už odsúhlasila v rámci druhého antibyrokratického balíčka zmeny pri zamestnávaní rodinných príslušníkov v rodinných firmách. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v tejto súvislosti pripravuje novelu zákona o nelegálnej práci. Výpomoc rodinných príslušníkov pri dodržaní stanovených podmienok by sa nemala považovať za nelegálnu prácu. Táto výnimka v súčasnosti platí len pri podnikateľoch - fyzických osobách.
Štátni tajomníci si v súvislosti s touto témou na rokovaniach vymenili skúsenosti. Marcin Ociepa z Poľska partnerov informoval, že v ich krajine nedávno prijali legislatívu týkajúcu sa generačnej výmeny v rodinných podnikoch. Maďarskí partneri tiež poďakovali slovenskému predsedníctvu za otvorenie tejto témy, pričom vyzdvihli možnosť vzniku spoločného portálu, kde by boli ponúkané na prevod rodinné podniky. Politici hovorili aj o možnosti finančných nástrojoch, ktoré by tému zastrešovali. Všetci štyria predstavitelia rezortov hospodárstva V4 veria, že počas slovenského predsedníctva bude diskusia na túto tému pokračovať, a to aj na celoeurópskej úrovni.
Dôležitosť rodinných podnikov potvrdzujú aj štatistiky. Európska komisia odhaduje, že až 60% všetkých európskych podnikov sú práve rodinné podniky. Celkovo poskytujú 60 miliónov pracovných miest v súkromnom sektore, čo predstavuje v priemere 40 - 50% všetkých pracovných miest v členských štátoch. Presné štatistiky na úrovni krajín, aj vzhľadom na rozdielny prístup v definíciách rodinných podnikov, nie sú k dispozícii.
Odbor komunikácie MH SR
