Služby a WTO
Služby hrajú v národnom hospodárstve dôležitú úlohu. Sú dôležitým zdrojom zamestnanosti a tvorby pracovných miest. V prevažnej väčšine krajín prekročil podiel služieb na HDP 50-60%, pričom najvyšší podiel služieb majú najmä najvyspelejšie krajiny. Napriek tejto skutočnosti sa však služby podieľajú iba 20% na celkovom medzinárodnom obchode. Nie je to však dané povahou vykonávaných činností. Mnohé služby, ktoré boli predtým považované za "domáce záležitosti", sa stali medzinárodne obchodovateľnými (e-banking, hlasová služba telekomunikácií, či poštové služby). Ostatné služby taktiež získavajú na dôležitosti (počítačové služby, dopravné služby, cestovný ruch, či energetické služby).
Služby sú dôležitou súčasťou národného hospodárstva. Zahrňujú široké a rôznorodé spektrum ekonomických činností a podieľajú sa veľkou časťou na rozvoji každej krajiny. Prístup ku kvalitným službám, predovšetkým v oblasti infraštruktúrnych, telekomunikačných, dopravných, finančných, či turistických služieb umožňuje celému hospodárstvu zvýšiť produktivitu vo všetkých sektoroch nevyhnutných pre hospodársky rozvoj.
Odstraňovaním neoprávnených a neopodstatnených prekážok, ktorým čelia poskytovatelia služieb je možné vytvoriť v medzinárodnom rámci konkurenčné prostredia a donútiť už etablované spoločnosti k rastu efektívnosť a konkurencieschopnosti. Otváranie trhov umožní zabezpečiť pre spotrebiteľa lepší a väčší výber, hlavne pokiaľ ide o kvalitu a cenu tovaru, či služby.
Liberalizácia služieb v rámci GATS
Uzatvorenie Všeobecnej dohody o obchode so službami GATS (General Agreement on Trade with Services) na pôde Svetovej obchodnej organizácie WTO (resp. jej predchodcu Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT) je jedným z najdôležitejších úspechov Uruguajského kola rokovaní. Dohoda GATS, ktorá vstúpila do platnosti v januári 1995, je založená na podobných cieľoch ako Všeobecná dohoda o clá a obchode GATT, ktorá sa týka tovarov: zabezpečenie predvídateľného systému pravidiel medzinárodného obchodu, zabezpečenie rovného a nediskriminačného zaobchádzania so všetkými účastníkmi trhu, stimulácia hospodárskych aktivít, či podporovanie obchodu a rozvoja pomocou progresívnej liberalizácie.
Existujú 3 hlavné faktory, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri formovaní Dohody GATS:
-
Vytvorenie multilaterálneho systému pravidiel a princípov, zameraných na progresívne otváranie obchodu so službami, ako prostriedku na zabezpečenie expanzie služieb.
-
Uznávanie práva členských krajín WTO regulovať poskytovanie služieb s cieľom zabezpečiť plnenie zámerov vlastnej hospodárskej politiky.
-
Snaha pomôcť rozvojovým krajinám zvýšiť a skvalitniť ich účasť na svetovom obchode
Dohoda GATS obsahuje ciele a použité definície, základné, ale aj špecifické povinnosti a ustanovenia, ktoré sa aplikujú pri všetkých, resp. jednotlivých sektoroch služieb.
V rámci Uruguajského kola rokovaní GATT (1986-1994) zmluvné strany GATT naštartovali prvotné rokovania o liberalizácii obchodu so službami (Všeobecná dohoda o obchode so službami GATS). Nešlo však o otváranie sektorov služieb v pravom zmysle slova, ale išlo skôr o premietnutie vtedajšieho stavu do oficiálnych listín špecifických záväzkov. V rámci týchto oficiálnych listín sa krajiny zaviazali, že nebudú v obchode so službami zavádzať väčšie prekážky, ako uviedli v svojich listinách. Členské krajiny sa mohli rozhodnúť, ktoré služby ponúknu pre počiatočnú liberalizáciu a aké obmedzenia v prístupe na trh (otázka umožnenia a podmienok vstupu zahraničnej konkurencie na domáci trh) alebo v národnom zaobchádzaní (otázka rovnakého zaobchádzania s domácimi aj zahraničnými subjektami) si chcú dočasne ponechať. Krajina má teda možnosť zohľadniť svoje ciele a zámery pri prijímaní záväzkov. Dohoda GATS nepredpisuje množstvo, úroveň, či sektorový rozsah prijímaných záväzkov. Na druhej strane majú krajiny samozrejme možnosť poskytnúť liberálnejší prístup na svoj trh, než k akému sa oficiálne zaviazali v listinách.
Ďalšie informácie je možné nájsť na stránke:
https://www.wto.org/english/tratop_e/serv_e/serv_e.htm
