Rokovania o liberalizácii služieb

Počas Uruguajské kola GATT sa členské krajiny dohodli, že budú pokračovať v liberalizácii vybraných sektorov služieb (základné telekomunikácie, finančné služby, námorná preprava). Táto liberalizácia umožnila výraznejšie otvorenie krajín v daných sektoroch. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblasti finančných služieb a základných telekomunikácií, pričom čiastočný pokrok sa dosiahol v oblasti pohybu osôb poskytujúcich služby. V oblasti liberalizácie námornej prepravy sa nepodarilo dosiahnuť želaný pokrok.

Na podnet Ministerskej konferencie v Seattli v roku 1999 a v nadväznosti na záväzok prijatý počas Uruguajského kola GATT sa 1.1.2000 začali rokovania o ďalšej výraznej liberalizácii širokého spektra služieb, pričom práve tieto rokovania predstavujú najsľubnejšie sa vyvíjajúcu oblasť. Boli dohodnuté ciele, rozsah a zameranie ďalších negociácií, ako aj presný časový harmonogram:

1. 1. 2000  naštartovanie nových rokovaní o liberalizácii služieb 

Členské krajiny začali ostatným členským krajinám predkladať návrhy na liberalizáciu jednotlivých sektorov služieb, pričom bolo podaných viac ako 150 liberalizačných návrhov. Tieto návrhy zdôrazňujú význam konkrétnych sektorov služieb, identifikujú existujúce prekážky v danom sektore služieb a navrhujú riešenie týchto obmedzení.

28. 3. 2001 prijatie pravidiel pre negociácie v sektore služieb  

Členské krajiny sa dohodli na cieľoch, rozsahu a zameraní ďalších rokovaní. 

9. – 13. 11. 2001 IV. Ministerská konferencia WTO v Dohe, Katar  

Konferencia v Dohe bola úspešná, nakoľko krajiny prijali ministerskú deklaráciu, ktorou sa zaviazali pokračovať v procese reforiem a liberalizácie. Rokovania v oblasti služieb boli označené za najsľubnejšie sa vyvíjajúcu oblasť, nakoľko už dávno pred IV. Ministerskou konferenciou boli dohodnuté ciele, rozsah a zameranie ďalších negociácií. Na ministerskej konferencii v Dohe boli ďalej prijaté presné pravidlá a časové rámce pre prebiehajúce rokovania 

30. 6. 2002 predloženie liberalizačných žiadostí voči ostatným členským krajinám WTO  

Členské krajiny mali právo predložiť do 30.6.2002 voči inej konkrétnej členskej krajine WTO svoje žiadosti o liberalizáciu konkrétnych sektorov služieb. Napriek stanoveniu dátumu je však možné podávať liberalizačné žiadosti aj v neskoršom období. Slovenská republika predložila svoje žiadosti voči 3 krajinám, pričom voči Slovenskej republike bolo smerovaných 6 žiadostí. EÚ predložila svoje požiadavky voči 106 krajinám WTO. 

31. 3. 2003 predloženie ponúk na liberalizáciu  

Do 31.3.2003 mali členské krajiny WTO predložiť počiatočné liberalizačné ponuky, ktoré by odrážaly priebeh bilaterálnych rokovaní uskutočnených po 30. júne 2002. Väčšina členských krajín WTO nestihla predložiť svoje liberalizačné ponuky. K 1. 2. 2005 predložilo ponuky približne 40 krajín WTO, predovšetkým najvyspelejšie krajiny. Najmenej rozvinuté krajiny sú od tejto povinnosti oslobodené. Stále však chýbajú ponuky mnohých rozvojových krajín. V súčasnosti je možné konštatovať nedostatočnú kvantitu a kvalitu predkladaných liberalizačných ponúk. Niektoré krajiny, sa pri predkladaní revidovaných listín záväzkov dokonca pokúsili o zavedenie nových diskriminačných opatrení. 

10. – 14. 9. 2003 Ministerská konferencia WTO v Cancúne, Mexiko 

5. Ministerská konferencia WTO mala na programe okrem iného aj posúdenie a analýzu vývoja rokovaní v oblasti služieb. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci WTO mali jednotlivé krajiny diametrálne odlišné názory na ďalší postup v jednotlivých oblastiach (liberalizácia poľnohospodárskych a priemyselných výrobkov, služieb, Singapúrske otázky (uľahčovanie obchodu, transparentnosť vo vládnom obstarávaní, investície, hospodárska súťaž), zemepisné označenia - TRIPS a pod.), nepodarilo sa dosiahnuť viaceré dôležité rozhodnutia (napr. modality pre liberalizáciu poľnohospodárskych a priemyselných výrobkov). Ministerská konferencia v Kankúne, Mexiku potvrdila nedostatočnú úspešnosť týchto rokovaní, nakoľko sa nepodarilo prijať rámcové harmonogramy pre liberalizáciu obchodu. Následne došlo k dočasnému pozastaveniu zasadnutí negociačných orgánov. Rokovania sa podarilo obnoviť až v decembri 2003, resp. februári 2004 na základe rozhodnutia Generálnej rady WTO.

31. 8. 2004 Júlový balíček WTO 

Po obnovení rokovaní na Generálnej rade WTO vo februári 2004 sa zintenzívnili rokovania s cieľom prijatia aspoň všeobecného rámca na pokračovanie rokovaní - tzv. júlového balíka, ktorý bol prijatý 31-8-2004 a ktorý okrem iného stanovil nový termín na predkladanie revidovaných vylepšených liberalizačných ponúk - máj 2005. 

1. 1. 2005 Plánované zavŕšenie rokovaní o liberalizácii služieb.

Záväzky prijaté v rámci bilaterálnych rokovaní mali pôvodne vstúpiť do platnosti k 1.1.2005, vzhľadom na nedostatočný pokrok rokovaní sa tento termín nepodarilo splniť. 

31. 5. 2005 - Termín na predkladanie revidovaných vylepšených liberalizačných ponúk. 

V nadväznosti na prijatie tzv. Júlového balíka WTO bol stanovený termín na predloženie vylepšených liberalizačných ponúk - 31. 5. 2005. V tejto súvislosti Európska komisia predložila revidované požiadavky voči 103 krajinám WTO, ktoré pokrývajú prakticky všetky sektory služieb okrem audiovizuálnych a vzdelávacích služieb. Súčasne sa konajú multilaterálne, bilaterálne a plurilaterálne rokovania k liberalizácii služieb, s cieľom vyjasniť liberalizačné požiadavky a predložiť liberalizačné ponuky. 

December 2005 – VI. Ministerská konferencia WTO, Hongkong 

Ministerská deklarácia (príloha C) stanovuje, že oblasť obchodu so službami musí byť zameraná na podporu ekonomického rastu všetkých obchodných partnerov a na rozvoj rozvojových a najmenej rozvinutých krajín. Členské krajiny WTO sú vyzvané, aby sa na rokovaniach usilovali o dosiahnutie vyššej úrovne liberalizácie obchodu so službami pri zohľadnení veľkosti ekonomík jednotlivých krajín, ako aj veľkosti jednotlivých sektorov v službách. Je potrebné zintenzívniť rokovania v oblasti obchodu so službami v súlade s princípmi, prístupmi a časovými rozvrhmi stanovenými v Prílohe C Ministerskej deklarácie. 

Príloha C stanovuje ciele v jednotlivých spôsoboch poskytovania služieb a zároveň predkladá časový rámec pre úspešné ukončenie rokovaní v službách. V rámci tohto časového rozvrhu je stanovený termín na predloženie druhej série revidovaných ponúk v službách – do 31. júla 2006, pričom konečné listiny koncesií mali byť predložené do 31. októbra 2006. 

28. február 2006 – termín na predloženie plurilaterálnych požiadaviek 

V zmysle deklarácie z Hongkongu bol stanovený termín na predloženie prvého kola plurilaterálnych požiadaviek za oblasť služieb. Uvedený termín však súvisí s pokrokom v rokovaniach v oblasti poľnohospodárstva a prístupu na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami (ďalej NAMA), ktorý sa nepodarilo dodržať. Z tohto dôvodu nastáva posun aj v rokovaniach v oblasti služieb. 

24. júl 2006 – pozastavenie (suspendovanie) rokovaní 

Z dôvodu významných názorových rozdielov v rámci negociácií za oblasť poľnohospodárstva boli v júli 2006 všetky rokovania pozastavené a opätovne boli obnovené začiatkom roku 2007. 

Január 2007 – zasadnutie Svetového ekonomického fóra v Davose (Švajčiarsko) 

Všetky zúčastnené krajiny sa dohodli na opätovnom obnovení negociácií v rámci DDA a naštartovaní negociačného procesu vo všetkých negociačných oblastiach, čiže aj v oblasti služieb. 

Február – december 2007 

Intenzívne rokovania prebiehajú na všetkých úrovniach, v rámci plurilaterálnych aj bilaterálnych stretnutí. Zároveň sa uskutoční druhé kolo predkladania plurilaterálnych požiadaviek. Veľké množstvo aktivít je smerované k zosúladeniu možných prvkov v pozíciách niektorých členských krajín WTO. Príloha C Ministerskej deklarácie z Hongkongu je tým správnym dokumentom, na ktorom je treba stavať z pohľadu úrovne ambícií, nakoľko táto úroveň musí byť ekvivalentná úrovni ambícií v oblasti poľnohospodárstva a prístupu na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami (v júli 2007 boli predložené prvé návrhy modalít ďalšieho postupu liberalizácie v uvedených negociačných oblastiach). V súvislosti s prijatím uvedených modalít EK navrhuje uskutočnenie tzv. „signaling“ (hodnotiacej) konferencie na úrovni ministrov ešte pred dohodnutím záverečných návrhov modalít k oblasti poľnohospodárstva a NAMA. 

Február – apríl 2008 

Boli predložené revidované návrhy modalít k oblasti poľnohospodárstva a NAMA, pričom väčšina krajín zdôrazňuje potrebu rokovaní aj v oblasti služieb. Z tohto dôvodu predseda Špeciálneho výboru pre obchod so službami navrhuje text aj za oblasť služieb, ktorý je založený na Prílohe C z Hongkongu a ktorý by mal byť schválený súčasne s modalitami v oblasti poľnohospodárstva a NAMA. V apríli bolo dohodnuté, že tzv. „signalling“ konferencia sa uskutoční spoločne s rokovaniami na úrovni ministrov pod vedením generálneho riaditeľa WTO p. P. Lamyho. 

V júli 2008 sa uskutočnila tzv. signalling konferencia, na ktorej jednotlivé krajiny prezentovali subsektory služieb, v ktorých sú pripravené zaviazať aktuálny stav liberalizácie, resp. vytvoriť nový prístup na trh. 

http://www.wto.org/english/news_e/news08_e/serv_signalling_july08_e.htm 

V marci 2010 sa uskutočnil tzv. týždeň hodnotenia aktuálneho stavu rokovaní, v rámci ktorého predseda osobitného zasadnutia Rady pre obchod so službami (CTS SS) predložil svoju správu. Predseda CTS SS pripomenul priority prebiehajúcich rokovaní (prístup na trh, domáca regulácia, pravidlá GATS (výnimočný ochranný mechanizmus, vládne obstarávanie, subvencie) a modality pre preferenčné zaobchádzanie s LDCs. Od konania tzv. signalling konferencie nedošlo k významnejšiemu pokroku v rokovaniach o MA. Na signalling konferencii boli poskytnuté viaceré sľubné ústupky; následné bilaterálne a plurilaterálne rokovania sa zamerali na vyjasnenie týchto signálov. Krajiny nie sú vo všeobecnosti spokojné s aktuálnym stavom rokovaní o MA (rozdiel medzi požiadavkami a ponukami; medzi ponukami a aktuálnym stavom liberalizácie), majú však rozdielne názory na to, čo by sa považovalo za dobrý výsledok. Niektoré krajiny označili pokrok v službách väčší ako pokrok v rokovaniach s poľnohospodárskymi a nepoľnohospodárskymi výrobkami. Ďalšie krajiny označili za kľúčovú prípravu pravidiel pre domácu reguláciu, či pravidiel GATS (ESM, GP, subvencie); ani tieto otázky však nie sú bezproblémové. Existujú rozdiely v ambíciách pokiaľ ide o domácu reguláciu; k otázke výnimočných ochranných opatrení a vládneho obstarávania existujú zasadne rozdielne politické stanoviská; najoptimistickejšie sa javí príprava pravidiel pre subvencie. Rovnako sa podarilo dosiahnuť širokú podporu pre návrh modalít pre preferenčné zaobchádzanie s LDCs (istá forma GSP, avšak pre oblasť služieb), je ale potrebné ešte vyjasniť pripomienky niektorých krajín k otázke jeho konkrétnej implementácie. Je zrejmé, že pre pokročenie rokovaní k prístupu na trh a k ďalším otázkam je dôležitá predovšetkým politická vôľa. 

http://www.wto.org/english/news_e/news10_e/chairreport_tns35_e.doc

2010 – súčasnosť

Rokovania o ďalšej liberalizácii služieb pokračovali:

Uskutočnili sa intenzívne rokovania na rôznych úrovniach (vysokí štátni predstavitelia, veľvyslanci, experti) v rôznom geografickom zložení s cieľom prekonať existujúce názorové rozdiely v oblastiach ako prístup na trh, domáce predpisy a úprava pravidiel GATS.

http://docsonline.wto.org/imrd/directdoc.asp?DDFDocuments/t/tn/s/35.doc

http://docsonline.wto.org/imrd/directdoc.asp?DDFDocuments/t/tn/s/36.doc

Na 11. ministerskej konferencii WTO v decembri 2017 bolo prijaté rozhodnutie, ktoré umožňuje vyspelým a rozvojovým krajinám odchýliť sa od princípu doložky najvyšších výhod (MFN) a poskytovať preferenčný prístup na svoj trh pre poskytovateľov služieb z najmenej rozvinutých krajín (LDCs). Ide de facto o obdobu Všeobecného systému colných preferencií (GSP) v rámci obchodu s tovarom.

Vzhľadom na nedostatočný pokrok v multilaterálnych rokovaniach WTO (DDA) sa v roku 2013 začali plurilaterálne rokovania o dohode o službách, ktorých cieľom je ambicióznejšie prehĺbenie liberalizácie obchodu so službami v porovnaní s existujúcou dohodou GATS v rámci WTO - Trade in Services Agreement (TiSA).

Paralelne s tým pokračujú aj plurilaterálne rokovania o domácej regulácii, elektronickom obchode a uľahčovaní investovania.

• Cieľom plurilaterálnych rokovaní o elektronickom obchode je zlepšiť dôveru spotrebiteľov k online prostrediu, potlačiť spam, odstrániť prekážky k cezhraničným tokom, či zákaz uvaľovania ciel na elektronické prenosy.
• Cieľom plurilaterálnych rokovaní o domácej regulácii (o príprave všeobecných pravidiel WTO pre predpisy v oblasti služieb) je prispieť k zlepšeniu transparentnosti, predvídateľnosti a kvality vnútroštátnych predpisov členských krajín WTO. Tieto pravidla vo všeobecnej rovine riešia jednotlivé otázky (predkladanie žiadostí, lehoty, elektronické žiadosti, spracovanie žiadostí, poplatky, posudzovanie a uznávanie kvalifikácií, nezávislosť, zverejňovanie informácií, možnosť pripomienkovania pred prijatím predpisov do platnosti, kontaktné body a technické štandardy).
• Cieľom plurilaterálnych rokovaní o uľahčovaní investovania je vytvoriť transparentnejšie, efektívnejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie pre investorov.

Ďalšie informácie je možné získať na stránkach:

http://www.wto.org/english/tratop_e/serv_e/s_negs_e.htm 

https://www.wto.org/english/tratop_e/serv_e/serv_e.htm

Slovenská republika v rámci rokovaní o liberalizácii služieb presadzuje nasledujúci prístup:

• rokovania by mali zahŕňať všetky sektory a spôsoby dodávok služieb,
• odstránenie horizontálnych prekážok pre niekoľko sektorov naraz (napr. obmedzenia pri získaní väčšinového podielu v akciových spoločnostiach alebo iných obchodných spoločnostiach, zjednodušenie požiadaviek na dlhodobý pobyt, vzájomné uznávanie kvalifikácie),
• ukončenie prác na pravidlách týkajúcich sa ochranných opatrení, subvencií a verejného obstarávania,
• zjednodušenie a zjednotenie zápisu rozsahu liberalizácie jednotlivých druhov služieb.