17. Stanoviť v dôvodovej správe k novému stavebnému zákonu, v ktorých prípadoch sa zmena využívania nebytového priestoru považuje za zmenu stavebného zámeru
Unifikácia označovania nebytových priestorov a zmien účelu stavby (stavebných zámerov)
Uznesenie vlády SR č. 51/2019, úloha č. B.18 - SPLNENÁ
Gestor a spolugestori
MDV SR
Znenie opatrenia:
Stanoviť v dôvodovej správe k novému stavebnému zákonu, v ktorých prípadoch sa zmena využívania nebytového priestoru považuje za zmenu stavebného zámeru a v ktorých prípadoch konanie o zmene zámeru nie je potrebné.
Usmerniť stavebné úrady ohľadom označovania účelu nebytových priestorov pri vydávaní kolaudačných rozhodnutí (rozhodnutí o stavebnom zámere), tak aby boli obdobné typy účelu využívania nebytových priestorov označované jednotne.
Súčasný stav
Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby.
Podnikatelia pri vyššie uvedených zmenách podávajú žiadosť na stavebný úrad, ktorý procesne vedie takéto konanie a ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia. V rozhodnutí je uvedené, na aký účel sa priestor kolauduje.
Kľúčovým inštitútom v konaní o zmene účelu stavby je jednoznačné označovanie nebytových budov. Právna úprava je obsiahnutá v súčasne platnom stavebnom zákone v § 43c. Táto úprava je však všeobecná a obsahuje kategóriu „budovy pre obchod a služby“, ktorá neposkytuje jednoznačnú odpoveď pri zaraďovaní priestorov nebytových budov pre účely posúdenia stavebných úradov či sa vyžaduje zmena účelu stavby v prípade zmeny v prevádzke. Niektoré stavebné úrady preto v aplikačnej praxi pri svojej rozhodovacej činnosti podporne používajú vyhlášku ÚGKK SR. Záverom je, že v aplikačnej praxi postupujú odlišne a vznikajú tak v ich činnosti neodôvodnené rozdiely.
Popis záťaže
Súčasná právna úprava je postavená v niektorých prípadoch príliš všeobecne, v iných naopak príliš špecificky. Rovnako dochádza v aplikačnej praxi k situáciám, kedy zaradenie niektorých prevádzok do konkrétnej kategórie nie je jednoznačné, respektíve je problematické.
Takýto právny stav spôsobuje odlišné prístupy stavebných úradov k podnikateľským subjektom, čo oslabuje právnu istotu a systém je zmätočný.
Náklady
Z ustanovenia § 85 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vznikajú podnikateľovi priame náklady. Náklady sa týkajú úhrady správneho poplatku, ktorý sa uhrádza za zmenu v užívaní stavby. Ďalej podnikateľ znáša administratívne náklady – spojené s predkladaním žiadosti a príloh.
Podnikateľskému subjektu vznikajú aj nepriame náklady – takéto konanie v priemere trvá 30 dní, v odôvodnených prípadoch aj dlhšie. Počas doby trvania konania podnikateľský subjekt nie je oprávnený prevádzkovať podnikateľskú činnosť, na strane druhej musí preukázať oprávnenie užívať prevádzku stavebnému úradu – tzn. napríklad už v tomto období podnikateľ platí za nájom prevádzky nájomné.
Dôvody na zmenu (argumenty)
Stavebné úrady nepostupujú jednotne pri konaní o zmene v užívaní stavby. V konaniach, ktoré začínajú na návrh podnikateľských subjektov pôsobiacich v rôznych regiónoch Slovenska vznikajú značné rozdiely. Jedným z dôvodov je nedostatočné usmernenie k označovaniu účelu nebytových priestorov pre účely rozhodnutia stavebných úradov o zmene v užívaní stavby.
Hlavným dôvodom na zmenu je stav, kedy jeden stavebný úrad vyžaduje pre zmenu prevádzky začatie konania o zmene účelu stavby a podľa iného takéto konanie nie je potrebné.
Termín splnenia opatrenia
31.10.2019
Úloha splnená
MDV SR v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 – 2020 pripravilo nové návrhy právnych predpisov na úseku územného plánovania a výstavby. V zmysle ustanovenia § 5 návrhu zákona o výstavbe sa za zmenu účelu stavby nepovažuje zmena spôsobu užívania jednotlivých priestorov stavby. „(4) Zmenou účelu stavby je zmena základného účelu alebo prevažujúceho spôsobu užívania. Za zmenu účelu stavby sa nepovažuje zmena spôsobu užívania jednotlivých priestorov stavby.“. Z dôvodovej správy – osobitnej časti k § 5 ods. 4 návrhu zákona o výstavbe „Odsekom 4 sa upravuje, že za zmenu účelu stavby sa nepovažuje zmena užívania jednotlivých priestorov stavby (prevádzka), ktorá podlieha povoľovaniu orgánom verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o takú zmenu, kde sa mení len prevádzka, napr. v nebytových priestoroch bytových domov, ktorými nedochádza k zmene prevažujúceho užívania stavby a zmena prevádzky je v súlade s povoleným účelom užívania stavby, napr. ak sa mení obchodná prevádzka na inú obchodnú prevádzku.“. Z predtým uvedeného vyplýva, že za zmenu stavebného zámeru sa nepovažuje zmena spôsobu užívania jednotlivých priestorov stavby, ak to nemá za následok zmenu základného, alebo prevažujúceho spôsobu užívania (napr. ak sa zmení v bytovej budove jeden priestor – prevádzka na inú prevádzku, pričom základný účel bytového domu ostane nezmenený, nejde o zmenu účelu stavby. Úloha je splnená.
Legislatíva
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (§ 43c)
Prínos
Usmernenie k označovaniu účelu nebytových priestorov vnesie do systému väčšiu prehľadnosť, prispeje k unifikácii prístupu stavebných úradov pôsobiacich v rámci SR voči podnikateľom i fyzickým osobám.
Zjednotením označovania v spojení s vymedzením kedy je potrebná zmena účelu stavby (stavebného zámeru) sa nastavia kritériá tak, aby sa v prípade obdobných prevádzok nevyžadovala zmena v užívaní stavby. Opatrenie prinesie čiastočné zníženie počtu návrhov na zmenu účelu užívania stavby, čo zníži záťaž na podnikateľské prostredie a zároveň spôsobí odbremenenie stavebných úradov.
Úpravou dôjde k odbúraniu zbytočnej priamej, nepriamej aj administratívnej záťaže pre podnikateľov, ktorí budú vykonávať svoju činnosť v minulosti už schválenom priestore.
Popis vybraných vplyvov
Celkovo bolo v roku 2017 vydaných 5 449 rozhodnutí k návrhom na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní a k návrhom na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky.
Opatrenie bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo výške 1 250 908,70 eur zavedením jednotného označovania stavieb a vymedzením prípadov potreby rekolaudácie, vďaka ktorému sa zníži počet prevádzok, pri ktorých bude potrebné podať žiadosť o zmene v užívaní stavby. Na jedného podnikateľa sa náklady znížia o 688,70 eur (*ide o podnikateľa, na ktorého sa po realizácii opatrenia nebude vzťahovať povinnosť podať žiadosť o zmenu účelu stavby).
Podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, V. časť: stavebná správa, položka 62, je žiadosť o povolenie na zmenu užívania stavby spoplatnená vo výške 30 eur. Odhad MH SR je, že sa počet žiadostí zníži o 1/3, tzn., že celkové náklady predstavujú 54 490 eur.
S podaním žiadosti sú spojené aj cestovné náklady. Náklady na jedného podnikateľa pri papierovom podaní sú 5,80 eur. Celkové ušetrené cestovné náklady sú 10 534,70 eur.
Realizáciou opatrenia sa znížia aj administratívne náklady na podnikateľské prostredie. Podaním žiadosti vznikajú podnikateľovi mzdové náklady. Pri priemernej hodinovej mzde 8,47 eur na zamestnanca, podnikateľ pri písomnom podaní ušetrí 592,90 eur (odhad 70 hodín pracovného času x 8,47 eur). Celkovo sa mzdové náklady znížia o 1 076 904 eur. Pri prevádzkach, pri ktorých sa nebude vyžadovať podanie žiadosti o zmenu účelu stavby, bude podnikateľ odbremenený od predkladania značného množstva príloh (v priemere 12 príloh – napr. kópia kolaudačného rozhodnutia, stanovisko RÚVZ atď.). Priemerný náklad na predloženie dokumentu je 5 eur, ak sa dokument predkladá v papierovej podobe. Podnikateľ, ktorý predkladá žiadosť v papierovej podobe takto ušetrí na 1 žiadosti 60 eur. Ušetrené náklady na podnikateľské prostredie sú 108 980 eur. Celkové administratívne náklady sa znížia o 1 185 884 eur.
Opatrenie bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 54 490 eur.
